Moje
semenníky sú – na rozdiel od Vlada Perneckého, jednej z ústredných postáv
poviedky s príznačným názvom Vajíčko
– našťastie, v poriadku, azda preto, že neleziem po stromoch a nevykrádam hniezda
chránenému vtáctvu, čo sa – samozrejme –, ako sme práve zistili, nemusí vždy
vyplatiť. Kastračný humor však nemám z rodových dôvodov veľmi v láske, ale
na príklad potvrdenia babylonskej spravodlivosti ‚oko za oko, zub za zub‘ – v
tomto prípade skôr vajíčko za vajíčko
– ho musím vziať. Okrem toho „strata jedného z páru orgánov neznamená
definitívnu stratu mužských funkcií“.