Názov
knihy Bielym atramentom s podtitulom Feministická literárna kritika a gynokritika od Stanislavy
Chrobákovej Repar odkazuje na spojenie, ktoré sa objavilo v eseji Smiech Medúzy (Le Rire de la Méduse, 1975), jednom z fundamentálnych
a konštitutívnych textov feministického myslenia. Teoretička francúzskej postštrukturálnej
školy Hélène Cixous ním metaforicky upozornila na problematiku rodovej
identity, neviditeľnú pre normatívnu androcentrickú
alebo skôr – derridovsky povedané – falogocentrickú kultúru čierneho písma, oficiálneho diskurzu spoločenských
dejinných pohybov, a nabáda na kritické uplatňovanie ženského modu metódou takzvaného písania telom. Uvedomenie jazykového diktátu a jeho
odmietnutie predstavuje hľadanie nových možností (seba)vyjadrenia a súčasne otvára
priestor vymaniť sa z tradicionalistických ontologických štrukturácií
kategórií rodu a sexuality.