Daniel Šmihula. Medzi politikou a fantastikou

Študoval medicínu aj právo, pôsobí v diplomacii a píše fantasy literatúru. Covid mu umožnil dokončiť tisícstranový román Obrancovia Liptova. Vraví, že je jedným z mála diel slovenskej literatúry, v ktorom Rusi vystupujú ako prisluhovači zla. Daniel Šmihula sa už roky pohybuje vo svete politiky, k srdcu mu však prirástol svet fantázie.

Literárnokritický dlh voči Erikovi Markovičovi

Predtým než Erik Markovič debutoval zbierkou Ikonickosť. Prestupovanie Slnka, čo sa udialo v roku 2014, s jeho poéziou sa bolo možné stretnúť sporadicky v novinách, časopisoch a zborníkoch už od rozdelenia federácie. Pokúsil sa dokonca aj o hudobnú interpretáciu vlastných básní – a nielen svojich, i Jána Ondruša či Ivana Štrpku –, ktorá zaznela na verejných podujatiach a v rozhlase, avšak na základe záznamov dostupných na platforme YouTube sa dá konštatovať, že spev a hra na gitare nie sú jeho silnou stránkou. Ani literárne sa mu za ten čas nepodarilo zásadne zarezonovať medzi čitateľskou a kritickou obcou. Skôr sa neslávne dostal do povedomia z pozície predsedu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, pretože za jeho vedenia nezískalo napríklad periodikum Romboid po prvýkrát bazálnu dotáciu na svoj chod z Fondu na podporu umenia.

Nie je každý chlapec ako Gitón, nie je každé dievča ako Lolita

Prominentná tvár francúzskej literatúry Gabriel Matzneff, laureát viacerých prestížnych cien – Motardovej, Amicovej, Renaudotovej a Cazovej, sa v knižnej eseji z polovice sedemdesiatych rokov vyjadril, že mať v náručí trinásťročného chlapca alebo pätnásťročné dievča – konkrétne použil aj sloveso posséder, ktoré znamená vlastniť i byť posadnutý – je neskutočným senzuálnym zážitkom; vraj po ňom bude všetko ostatné už len „nevýrazné, ťažké, bez chuti“ (Les moins de seize ans, les passions schismatiques, 2005, s. 24). Autor týchto kontroverzných slov ale pred verejnosťou nikdy netajil svoju hebefilnú orientáciu, teda príťažlivosť k osobám v raných štádiách puberty, čo dokazuje jeho tvorba. V takomto prípade nejde z psychiatrického hľadiska naozaj o pedofíliu v exaktnom zmysle, hoci v bežnom, najmä bulvárnom jazyku, dochádza k takejto skratke.

Anomalie du Prix Goncourt

Dans la culture populaire, il existe un sous-genre distinct de spéculation consacré à l'aviation civile dans des situations inhabituelles. Par exemple, en 1961, un épisode de la série culte d'anthologie "The Twilight Zone" (1959-1964), produite par Rod Serling, a dépeint un équipage de vol confronté à des problèmes inattendus, une augmentation de la vitesse et une perte de communication radio sur une route régulière entre Londres et New York. L'histoire prend ensuite une tournure de voyage dans le temps, illustrée par une vue d'un brontosaure en train de se nourrir depuis le cockpit. Un récit similaire se trouve dans la nouvelle exemplaire "The Langoliers" du recueil "Four Past Midnight" (1990) de Stephen King. Contrairement aux clichés typiques du court-métrage précédent de l'époque, cette histoire explore l'état psychologique des passagers après avoir traversé une faille dimensionnelle vers une réalité alternative en train de se désintégrer progressivement. Un autre exemple est le roman L'anomalie (2020) d'Hervé Le Tellier, qui a reçu le prestigieux prix Goncourt, la récompense la plus estimée de la littérature francophone.

Anomália Goncourtovej ceny

Civilným letom v neobvyklých situáciách patrí v popkultúrnej tvorbe samostatný subžáner špekulatívnej povahy. Napríklad v roku 1961 bola odvysielaná epizóda kultového antologického seriálu Zóna súmraku (The Twilight Zone, 1959 – 1964) od producenta Roda Serlinga, v ktorej musí posádka lietadla na pravidelnej linke medzi Londýnom a New Yorkom riešiť neočakávané problémy s narastajúcou rýchlosťou a stratou rádiového spojenia. Po tejto peripetii nasleduje zauzlenie deja prostredníctvom putovania v čase, o čom svedčí výhľad z kokpitu na kŕmiaceho sa brontosaura. Z podobného naratívu vychádza priam exemplárna novela Langolieri (The Langoliers) zo zbierky Štyri po polnoci (Four Past Midnight, 1990) od Stephena Kinga. Na rozdiel od predchádzajúceho krátkometrážneho scenára s charakteristickým klišé dobovej televízie sa v uvedenej próze rozvíja psychologické rozpoloženie cestujúcich po preniknutí cez dimenzionálnu trhlinu do postupne sa rozpadajúcej alternatívnej skutočnosti. Ďalšou ukážkou by mohol byť i román Anomália (L'anomalie, 2020) od Hervého Le Telliera, ktorý získal prix Goncourt, najprestížnejšiu cenu za frankofónnu literatúru.