Knižný
debut Barbory Hrínovej svojím názvom Jednorožce recykluje symbol, ktorý v európskom
kultúrnom prostredí už od čias stredoveku zastupuje kurtoázne ideály čistej
a nevinnej lásky. Hoci v mnohých dobových vyobrazeniach išlo najmä o teologickú
alegóriu na zvestovanie nepoškvrneného počatia, keď sa Márii zjavil archanjel
Gabriel, aby jej oznámil, že bude matkou božieho syna, ľudová mágia zasa cez
podvodný predaj narvalích zubov alebo sloních klov na liečebné účely zvýrazňovala
vzácnosť týchto bájnych zvierat. I preto sa ešte na začiatku dvadsiateho prvého
storočia v bežnom povedomí zachováva tento atribút. Autorka však
s týmto populárnym totemom pracuje subverzívne a v rovnomennej
poviedke ponúka výjav zo života dovolenkujúcej partie štyridsiatnikov
s pivnými bruchami v bazéne: „Nafukovačky s dúhovými hrivami
zaberajú tri štvrtiny vodnej plochy.“ (s. 132).