V našom prvom stretnutí s Martinom Pitorákom – súbor krátkych próz pod názvom Mikronauti – sme predostreli potenciu autora balansujúcu na hranici perspektívy a – naopak – reality; textom sa zväčša darilo – ich kreatívny, prípadne estetický náboj predurčoval na eventuálny vývoj –, kvalitatívne však nepresiahli charakter lepšieho pokusu s tendenciou k jarmočnému efektu a klišéovitosti.
