Zlom
v čitateľskej percepcii Juraja Červenáka nastal niekedy v polovici
desiatych rokov, teda asi dve desaťročia od zabudnutého debutu
Olgerd ze
Scallbornu: Meč z Thormarenu (1993). Dovtedy jeho tvorba rezonovala iba
v uzavretej komunite česko-slovenského fandomu, až kým sa mu napokon podarilo
osloviť mainstreamový trh. Túto zmenu spôsobil zjavný odklon od prvoplánových inšpirácií
v pulpovej fantasy typu sword-and-sorcery smerom ku konvenčnejšiemu historicko-dobrodružnému
žánru. Odhliadnuc od ranej výslovne epigónskej série o bojovníkovi
Conanovi (1994 – 2004), nadväzujúcej na univerzum Roberta E. Howarda, ostatné
práce sa – našťastie – nesú v hľadaní vlastnej identity: pôvodne podnetmi zo slovanskej
mytológie, neskoršie z dejín habsburskej monarchie. Autor pod egidou veľkého vydavateľského
domu Slovart – ako sa hovorí – konečne prerazil, a to hlavne detektívnymi
prípadmi veterána Joachima Steina a notára Mateja Barbariča z čias osmanských
invázií do strednej a juhovýchodnej Európy, počnúc románom
Mŕtvy na Pekelnom
vrchu (2013).
