Od
novembrových zmien sa v slovenskej literatúre dosiaľ neobjavilo významné dielo,
ktoré by sa kriticky vyrovnalo s domácimi dejinami fašistickej a
komunistickej totality en bloc. Za viditeľnejší pokus – aj keď nepodarený –
možno azda považovať iba román Pavla Rankova Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy). Táto doména sa presúva prevažne
na plecia historiografov. (Pravdaže, nie matičiarskych.) Možno však za neschopnosťou synteticky spracovať takú komplexnú látku, akou druhá polovica dvadsiateho
storočia nepochybne je, stoja oveľa triviálnejšie dôvody, napríklad postmoderný
nezáujem autorov o veľké príbehy. Biele miesto na umeleckom poli,
našťastie, nahrádza knižne vydaný rozhovor Jany Juráňovej s Agnešou
Kalinovou Mojich 7 životov.
