28. apríla 2006

Nad Lukášom Lukom


Moje semenníky sú – na rozdiel od Vlada Perneckého, jednej z ústredných postáv poviedky s príznačným názvom Vajíčko – našťastie, v poriadku, azda preto, že neleziem po stromoch a nevykrádam hniezda chránenému vtáctvu, čo sa – samozrejme –, ako sme práve zistili, nemusí vždy vyplatiť. Kastračný humor však nemám z rodových dôvodov veľmi v láske, ale na príklad potvrdenia babylonskej spravodlivosti ‚oko za oko, zub za zub‘ – v tomto prípade skôr vajíčko za vajíčko – ho musím vziať.  Okrem toho „strata jedného z páru orgánov neznamená definitívnu stratu mužských funkcií“.