Dve zásadné chyby, ktoré Michal
Hvorecký opakuje už od publikovania Posledného hitu, sa nachádzajú
vo formovej i tematickej rovine. Čím väčšmi vyvíja úsilie spracovať
komplikovanú problematiku globalizovaného sveta pre čitateľský mainstream, tým
ploskejší je jeho výraz. V románe sa potom táto nepriama úmera citeľne
odzrkadľuje na epickej impotencii, teda nespôsobilosti rozpriestraniť sujet
podľa potrieb žánru. Strategicky tiež oslovuje exkluzívnou tabuizovanou látkou,
lebo napríklad závislosť od internetovej pornografie ako v Plyši či
homosexuálna prostitúcia a rodová dysfória z Eskorty má
potenciál komerčne uspieť na knižnom trhu. To však nie je jedinou autorovou
motiváciou, čo vidieť na zámerných postmoderných presahoch.