Týždeň pred zimnými sviatkami obletela svet správa o nečakanom úmrtí Václava Havla – človeka, o ktorom sa zo všetkých strán hovorí, že úprimne veril v ľudskosť a slobodu. Akoby z princípu – na potvrdenie voči čomu vlastne bojoval – vtedy zomrela aj tragická paródia na človeka – severokórejský despota Kim Čong-il. Logicky sa teda medzi týmito headline udalosťami viac-menej stratila informácia o poslednej ceste Cesárie Évory.
28. novembra 2011 večer vystúpili na javisku
divadla Ateliér Babylon v Bratislave formácie Romana Jánošku, Klaudiusa
Kováča a Mila Suchomela. Všetci traja sa radia medzi špičky súčasnej slovenskej
džezovej generácie a popredných predstaviteľov stredoeurópskej scény. Spoločne
ich však spája nielen hudobný štýl, ale i rómsky pôvod.
Jin a jang vníma človek západnej civilizácie dualisticky, ako protikladné princípy, hoci ázijské filozofie, v ktorých táto večná opozícia figuruje, ich chápu komplementárne, teda nič nie je jednoznačné, akýkoľvek fenomén, substanciu tvorí vzájomné pôsobenie oboch síl. V materialisticky determinovanom myslení sa ale s takto formulovanou všepravdou neoperuje, berie sa priveľmi rozpačito, pretože nie je natoľko konceptuálna, aby popísala objektívnu skutočnosť. Okrem toho si získala popularitu najmä medzi prívržencami rôznych ezoterických prúdov, kde sa jej nekriticky, bez hlbšej reflexie pripisuje dôležitosť. Paolo Zhang sa snaží prekonať prvé aj druhé neporozumenie: racionalistickú skepsu a duchovnú povrchnosť.
