Povinné čítanie

Nielen chrípka podtypu H1N1, ale aj iné prasatá sa počas ekonomickej a finančnej krízy šíria svetom ako pandémia. Veľmi si to ani neuvedomujeme, ale naša spoločnosť sa neustále mení a zároveň sa – paradoxne – nikam neposúva. Opäť žijeme v časoch akejsi studenej vojny, pričom od pádu berlínskeho múru ubehlo len dvadsať rokov. Nejako sa zabudlo na celé to polstoročie pred ním. Rusom sa dokonca pred niekoľkými rokmi podarilo zvoliť si do prvej trojky najväčších osobností národa v rámci celoštátne úspešnej televíznej šou samotného Stalina a vraj by bol i na samotnom piedestáli, keby hlasovanie nebolo sfalšované. Objavujú sa aj ďalší blázni, ktorí oživujú strašiakov nedávnej minulosti, veď ich nepriaznivú životnú situáciu musia mať naisto na svedomí imigranti z tretích krajín, Rómovia a – samozrejme – opätovne tí konšpirátorskí Židia. Ak už ochlasta zo Žiliny a učiteľka z Kysúc sú v porovnaní s niektorými «pospolitými» primitívmi čajovým odvarom, začína to byť naozaj vážne. Zase sme sa vrátili dozad(k)u. Musí sa história stále opakovať?!

Mechanický klavír. Kurt Vonnegut

Svet Paula Protea, riaditeľa Ilijských závodov je dystopický, nie však orwellovsky, ale s dávkou komiky, chladnej ako stroje, ktoré postupne nahrádzajú ľudský potenciál; aj Bud Calhoun prišiel o prácu, pretože jeho vlastný výtvor bol oveľa efektívnejší než on sám. Tejto vízii budúcnosti vládne intelekt; ľudia sú kádrovaní podľa IQ a tí, ktorých počítače nepovažujú za veľmi nadaných, môžu maximálne tak stráviť dlhé roky na vojenčine alebo biediť v ťažko zamestnateľnej robotníckej triede. Napriek tomu však život hlavného hrdinu, hoci sociálne postavenie mu ponúka nadštandardné materiálne uspokojenie, je nenaplnený ako fádne ľúbim ťa, ktoré si dennodenne zo zotrvačnosti vymieňajú s manželkou. Keď ho napadne uniknúť z takéhoto života, nejde o nič radikálne, chce iba odmietnuť ponúkaný post v Pittsburghu, ktorý by z neho spravil ešte väčšie zviera medzi inžiniersko-manažérskou elitou a nahradiť ho za tiché prostredie na farme. No vtom ho totalitná mašinéria vtiahne do svojho súkolia a dostáva na etické rázcestie.

Poslanec Kotleba?

V posledných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky kandidoval Marián Ko-Kotleba – prepáčte, zakoktal som sa – za ultrakonzervatívnu (Hlinkovu) Slovenskú ľudovú stranu, ktorá získala zanedbateľných ani nie 0,2 % hlasov.