Debut Diany Mašlejovej vystihuje prchavosť. Jej texty sa preto ani nepokúšajú preniknúť do problematiky ľudského života, chcú ho skôr uchopiť čo najvšeobecnejšie a pocitovo, bez užitia náročných výrazových prostriedkov. Neznamená to však, že zbierka Aj o vetre je triviálna v negatívnom zmysle, nekomplikujúca poetika sa totiž otvára väčšmi laickému čitateľovi, ktorý neuvedomele vyhľadáva v umení stotožnenie sa s osobnými estetickými a ontologickými východiskami na základe skúsenosti či reflexie. Autorkin základný rukopis tak pendluje medzi konvenčnou sentimentalitou a skúšaním preklenúť ju, niekedy podareným, inokedy zasa nie.