Na život a smrť

Románom s kriminálnou zápletkou – od detektívnej klasiky až po súčasný triler – neotrasiteľne dominuje predovšetkým anglofónna literatúra. Keď sa však pozrieme na štatistiky predajnosti knižných sérií, iba za posledné roky celosvetovo prekonali magickú hranicu štyridsať-päťdesiat miliónov výtlačkov dvaja autori – pravdaže, každý za seba – pochádzajúci zo škandinávskych krajín. Tou prvou je trilógia Millennium – žiaľ – už nebohého Stiega Larssona zo Švédska a hneď za ním sa drží Nór Jo Nesbø so svojráznym vyšetrovateľom typu drsnej školy Harrym Holem.

Milo Suchomel hostí legendárneho Bennyho Golsona

V Európe uznávaný džezový hudobník Milo Suchomel – tiež producent niektorých popmusic projektov, napríklad Maroša Kramára, Karola Csina či niekdajšej superstaristky Vierky Berkyovej – uvedie 28. novembra  2011 v bratislavskom divadle Ateliér Babylon projekt pod názvom Gypsy Jazz Festival, ktorého sa zúčastní aj legenda svetového džezu – Benny Golson.

Legendárny Benny Golson prichádza na Slovensko

Hudobník a producent Milo Suchomel uvedie 28. novembra 2011 v bratislavskom divadle Ateliér Babylon projekt pod názvom Gypsy Jazz Festival, ktorého sa zúčastní aj žijúca legenda svetovej džezovej scény – samotný Benny Golson.

Fantastika nie je svätá trojica

Pôvodne sa mi zdalo, že napísať niečo o fantastike bude ľahké, no opak bol pravdou. Keď som si položil otázku, čo sa za týmto pojmom naozaj skrýva, napadla mi úvodná scéna z filmu 2001: Vesmírna odysea, kde sa skupina ľudoopov dostane do kontaktu so záhadným monolitom. Táto spomienka je zároveň odpoveďou, prečo ľudia fantastiku vyhľadávajú: lebo im ponúka úžas, ktorý vzniká konfrontáciou skutočnosti so špekuláciou potenciálne možného (veda) či absolútnej imaginácie (nadprirodzeno). Od týchto protipólov sa napokon odvíjajú nosné žánre: science fiction, horor a fantasy. Sú však naozaj také jednoznačné, ako sa bežne javia?

Slovenská Halina?

Urobíme všetko, čo sa dá je kniha Evy Borušovičovej, ktorá sumarizuje jej publikácie na webových portáloch InZine, T-Station a Inland. Ten prvý sa v slovenskom prostredí doteraz považuje za internetovú legendu, zvyšné dva boli jeho nástupnícke projekty s komerčnou podporou značiek T-Com a TV Joj. I ďalšie mená prispievateľov ako Elena Akácsová, Juraj Malíček, Maxim E. Matkin – autorkin údajný mužský pseudonym – a Peter Pišťanek potvrdzovali, že ide o neustále tú istú reinkarnujúcu sa ideu. No vo všetkých troch prípadoch zjavne chýbala väčšia návštevnosť, pretože dnes sú stránky týchto online magazínov buď v archívnom móde alebo si ich treba jednoducho vygúgliť, ak sú ešte dostupné.