Tomáš
Hučko si pre svoj debut zvolil názov Chaconna
podľa barokovej skladby založenej na variačnej forme. Za jeden
z najznámejších príkladov takejto kompozície možno považovať poslednú časť
Partity číslo dva v d mol pre sólové
husle od Johanna Sebastiana Bacha. Autor, napokon, túto referenciu
podrobuje subverzii, žiaľ, nie v nosnom rukopise knihy, ale v doň vloženej
staršej poviedke. Ani ďalšie obdobné literárne, esejistické či dramatické
vsuvky nie sú súčasťou hlavného textu a hoci ho dopĺňajú, pôsobia dezintegrovane.
Ústrednej postave síce často evokujú určité životné udalosti, no plnia skôr funkciu
prevzatej citácie a od centrálneho rozprávania sa odlišujú natoľko, až sa zdá,
že nejde primárne o snahu vytvoriť žánrovú koláž, ale o strojený
pokus natiahnuť rozsah vhodný na vydanie publikácie.