Študentka si zvolila
ako tému svojej práce relatívne originálnu poetologickú problematiku. Hľadať poetiky magického realizmu
v slovenskej literatúre považujem za korektné, aj keď sa takéto pokusy v
slovenskej literárnej vede nemusia prijímať vždy s nadšením. Vo viacerých
literárnych vedách vo svete sa však pojem magického realizmu bežne používa,
napríklad aj izraelská literatúra v súvislosti s prozaikom Meirom
Shalevom a tak ďalej. Znamená to teda, že nehovoríme len o špecifických
textoch latinskoamerickej proveniencie – aj keď primárne máme na mysli práve
notoricky známych prozaikov z tohto prostredia –, ale i o textoch
s podobnými či rovnakými poetologickými východiskami. Tie ale nemusia byť
zámerné, rovnako sa môžu objavovať intuitívne a náhodne. Narážam tým na zle
interpretovaný výrok Dušana Mitanu (s. 8) zo strany autorky. Práve u neho
a Dušana Dušeka išlo o intuitívnu a náhodnú blízkosť, nie o inšpiráciu.
Tá je vedomá až u Václava Pankovčína a Pavla Rankova.