Neznámy básnik v sýtomodrých až lilavých teplákoch rovného strihu a zvršku ešte tmavšieho odtieňa, spod ktorého vykúka náznak politického angažmán v rurálnej farbe lesného porastu (rozumej: vyťahané zelené tričko), otriasol vývojom slovenského písomníctva. Toto módne gesto odmietnutia sionistického establišmentu na galavečeri autentického národného hnutia pripomína nonkonformitu neoavantgardy, no zároveň ju popiera v radikálnom estetickom odklone od modernistického dandyzmu či postmoderného brandizmu ako afektu západnej dekadencie.