Od gejstva k všeobímavosti

Stanislava Chrobáková Repar v doslove knihy Prepad a iné básne (2023) poznamenáva, že k prekladu výberu z poézie Uroša Praha do slovenčiny ju podnietil vražedný útok v bratislavskom klube Tepláreň. Týmto občianskym gestom voči homofóbii zároveň dala možnosť zauvažovať nad posunom v oblasti ľudských práv v dvoch malých stredoeurópskych krajinách s totalitnou minulosťou. Niežeby v Slovinsku nepoznali násilie a nenávisť, ale na rozdiel od Slovenska sa v ňom napríklad uznávajú manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Či to svedčí o lepšej politickej kultúre a spoločenskej mentalite, nech si už každý odpovie sám.

K (ne)originalite slovenského hororu

Po víťazstve v súťaži Poviedka za rok 2007, ktorá je určená predovšetkým začínajúcim autorkám a autorom bez publikačných skúseností, sa všetky následné zbierky Richarda Pupalu – Návštevy (2014), Čierny zošit (2017), ženy aj muži, zvieratá (2020) – dostali do long listov Anasoft litery, ktorá zasa oceňuje kvality knižne vydanej prózy. Umiestniť sa v desiatke sa však už považuje za prestíž a postačuje na to, aby sa na vybrané mená mohla sústrediť väčšia kritická a hlavne čitateľská pozornosť. V prípade viditeľnosti uvedených diel je dôležitým tiež fakt, že vyšli v nakladateľstvách s komerčnou prioritou ako Marenčin PT – prvé dve – a Lindeni, čo je imprint spoločnosti Albatros Media.

(Údajný) zločin a (bez)trest(nosť)

V reakcii na masaker izraelského civilného obyvateľstva popri Pásme Gazy, zosnovaný teroristickou organizáciou Hamás v októbri 2023, sa spisovateľka a televízna scenáristka Ajelet Gundar-Gošen pre prestížny spravodajský časopis Time jasne vyjadrila, že okupáciu palestínskych oblastí považuje za nesprávnu, no kruté vraždenie malých detí s politickými požiadavkami nemá vskutku nič spoločné. V jej komentári rezonuje niekoľko rovín: píše ho z pozície miestnej občianky, avšak otvorenej kritičky ultrapravicovej vlády Benjamina Netanjahua; rovnako si ako klinická psychologička uvedomuje dlhodobú traumu, ktorej budú čeliť preživší a ich blízke okolie; a v neposlednom rade nezabúda i na pohľad matky.

Horúcou ihlou

Knihu Patchwork v bielej (2022) od Jany Bodnárovej možno označiť za minimalistický román, hoci v porovnaní s prózou Koža (2018), ktorá jej publikačne predchádza, sa zdá, že rovnako zvolený kompozičný postup – pre autorku príznačný – sa čiastočne oslabuje a do popredia sa dostávajú i jeho narušenia.

Post mortem postmoderny

Kniha Asébia: umenie pamäte od Jána Mička je podľa anotácie na obale „klasický román rieka“, čo si však – vzhľadom na jej pomerne neveľký rozsah – protirečí so vžitým chápaním tohto termínu (roman-fleuve), ako ho zaviedol Romain Rolland, charakterizujúc vlastný niekoľkozväzkový cyklus Ján Krištof (Jean-Christophe, 1904 – 1912). Treba preto jednoznačne vysloviť námietku – najmä samotnému autorovi, ale i zodpovednej redaktorke Zuzane Huďovej –, že ide o genologické zavádzanie, ktorým sa napokon iba potvrdzuje nenaplnenosť epického plánu.