V reakcii
na masaker izraelského civilného obyvateľstva popri Pásme Gazy, zosnovaný teroristickou
organizáciou Hamás v októbri 2023, sa spisovateľka a televízna
scenáristka Ajelet Gundar-Gošen pre prestížny spravodajský časopis Time jasne
vyjadrila, že okupáciu palestínskych oblastí považuje za nesprávnu, no kruté vraždenie
malých detí s politickými požiadavkami nemá vskutku nič spoločné. V jej komentári
rezonuje niekoľko rovín: píše ho z pozície miestnej občianky, avšak otvorenej
kritičky ultrapravicovej vlády Benjamina Netanjahua; rovnako si ako klinická
psychologička uvedomuje dlhodobú traumu, ktorej budú čeliť preživší a ich
blízke okolie; a v neposlednom rade nezabúda i na pohľad matky.
18. decembra 2023
6. júla 2023
Horúcou ihlou
19. mája 2023
Post mortem postmoderny
Kniha
Asébia: umenie pamäte od Jána Mička je podľa anotácie na obale „klasický
román rieka“, čo si však – vzhľadom na jej pomerne neveľký rozsah – protirečí so
vžitým chápaním tohto termínu (roman-fleuve), ako ho zaviedol Romain Rolland, charakterizujúc
vlastný niekoľkozväzkový cyklus Ján Krištof (Jean-Christophe,
1904 – 1912). Treba preto jednoznačne vysloviť námietku – najmä samotnému autorovi,
ale i zodpovednej redaktorke Zuzane Huďovej –, že ide o genologické zavádzanie,
ktorým sa napokon iba potvrdzuje nenaplnenosť epického plánu.
23. marca 2023
Červenák na vrchole
Zlom
v čitateľskej percepcii Juraja Červenáka nastal niekedy v polovici
desiatych rokov, teda asi dve desaťročia od zabudnutého debutu Olgerd ze
Scallbornu: Meč z Thormarenu (1993). Dovtedy jeho tvorba rezonovala iba
v uzavretej komunite česko-slovenského fandomu, až kým sa mu napokon podarilo
osloviť mainstreamový trh. Túto zmenu spôsobil zjavný odklon od prvoplánových inšpirácií
v pulpovej fantasy typu sword-and-sorcery smerom ku konvenčnejšiemu historicko-dobrodružnému
žánru. Odhliadnuc od ranej výslovne epigónskej série o bojovníkovi
Conanovi (1994 – 2004), nadväzujúcej na univerzum Roberta E. Howarda, ostatné
práce sa – našťastie – nesú v hľadaní vlastnej identity: pôvodne podnetmi zo slovanskej
mytológie, neskoršie z dejín habsburskej monarchie. Autor pod egidou veľkého vydavateľského
domu Slovart – ako sa hovorí – konečne prerazil, a to hlavne detektívnymi
prípadmi veterána Joachima Steina a notára Mateja Barbariča z čias osmanských
invázií do strednej a juhovýchodnej Európy, počnúc románom Mŕtvy na Pekelnom
vrchu (2013).
9. mája 2022
Daniel Šmihula. Medzi politikou a fantastikou
Študoval medicínu aj právo, pôsobí v diplomacii a píše fantasy literatúru. Covid mu umožnil dokončiť tisícstranový román Obrancovia Liptova. Vraví, že je jedným z mála diel slovenskej literatúry, v ktorom Rusi vystupujú ako prisluhovači zla. Daniel Šmihula sa už roky pohybuje vo svete politiky, k srdcu mu však prirástol svet fantázie.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)