Staroveké Grécko bolo biele, tvrdia internety

Christopher Nolan mal zrušiť premiéru Odysey! Absolventky a absolventi detašovaných pracovísk Vysokej školy života Elona Muska totiž úmorne študovali mykénske obdobie Grécka a Homérove daktylské hexametre. Poďme sa teda pozrieť na ich „argumenty“.

K problematike queeringu v prednovembrovej slovenskej próze 20. storočia na príkladoch novely Malka Františka Švantnera a románu Nevera po slovensky Petra Kováčika

Rozsiahle spoločenské pohyby proti politickému zriadeniu v Československu, ktoré vypukli v priebehu novembra 1989, známe aj ako nežná či zamatová revolúcia, mali vo svojej hektike dosah na celkovú kultúrnu dynamiku najmä v tom, že tvorivý proces prestal byť pod drobnohľadom ideologického cenzorstva vševedúcej komunistickej strany. Tento časový údaj sa preto stal dejinným medzníkom i pre slovenskú literatúru, vo svojej komplexnosti sa opätovne otvárajúcu podnetom prevažne zo západnej strany padnutej železnej opony. Napriek tomu vývoj umenia od februárových udalostí v roku 1948 stratil dôležitú kontinuitu s prirodzene nastupujúcimi myšlienkovými a estetickými diskurzmi vo svojich pôvodných štádiách. Aj to bolo dôvodom, prečo prvotnou snahou o odborné uchopenie daného obdobia bola kvantitatívna koncentrácia na „texty vyradených a ‚zatajených‘ diel“ (Bátorová, 1991, s. 7), ako artikulujú Mária Bátorová, Jozef Hvišč, Viliam Marčok a Vladimír Petrík v spoločnej publikácii Biele miesta v slovenskej literatúre z roku 1991. Táto „prvá súvislejšia sonda“ (tamtiež) do vývojových fáz domácej a exilovej tvorby v priebehu dvadsiateho storočia však naráža práve na neznalosť vývinu metodologických paradigiem v povojnovom prostredí severoamerického a západoeurópskeho akademického prostredia. Do určite miery išlo teda väčšmi o angažované vymedzenie voči totalitnému režimu, založenému na leninskej interpretácii marxizmu, čo badať v odstupe času, keď sa do popredia dostávajú viaceré argumentačne neudržateľné skratky; za všetky stačí spomenúť relativizáciu aktívneho pôsobenia Stanislava Mečiara v štruktúrach bábkového štátu nacistického Nemecka: „Čaká nás voči nemu podlžnosť sňať z neho pečať ignorantského mlčania a objektívnejšie posúdiť, nakoľko sa za ‚prehnaným ľudáctvom‘ skrýva historicky potrebné upevňovanie slovenskej kultúrnej identity“ (tamtiež, s. 165).

Osobná trauma ako téma v tvorbe autoriek – kam až nás môže zaviesť?

Keď slovenský parlament schválil zmenu ústavy, ktorá zakotvila oficiálnu existenciu dvoch biologických pohlaví, čím hrubo zasiahol do práv intersexuálnych a transrodových osôb na sebaidentifikáciu a telesnú integritu, paradoxne popri tomto kroku posilnil postavenie žien, zaručujúc im rovnosť v odmeňovaní za vykonanú prácu. Ak sa o tejto novelizácii dozvedela J. K. Rowling, iste ju potešila, veď sa hlási k obskúrnemu hnutiu radikálneho feminizmu TERF, ktoré má prienik s ultrakonzervatívnymi platformami práve v popieraní a prekrúcaní vedeckých faktov o diverzite sexuálneho správania človeka vo fyziologickom aj kultúrnom zmysle slova. V merite veci má však pravdu – skúsenosť cis- a transženy nie je totožná.

Od gejstva k všeobímavosti

Stanislava Chrobáková Repar v doslove knihy Prepad a iné básne (2023) poznamenáva, že k prekladu výberu z poézie Uroša Praha do slovenčiny ju podnietil vražedný útok v bratislavskom klube Tepláreň. Týmto občianskym gestom voči homofóbii zároveň dala možnosť zauvažovať nad posunom v oblasti ľudských práv v dvoch malých stredoeurópskych krajinách s totalitnou minulosťou. Niežeby v Slovinsku nepoznali násilie a nenávisť, ale na rozdiel od Slovenska sa v ňom napríklad uznávajú manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Či to svedčí o lepšej politickej kultúre a spoločenskej mentalite, nech si už každý odpovie sám.

K (ne)originalite slovenského hororu

Po víťazstve v súťaži Poviedka za rok 2007, ktorá je určená predovšetkým začínajúcim autorkám a autorom bez publikačných skúseností, sa všetky následné zbierky Richarda Pupalu – Návštevy (2014), Čierny zošit (2017), ženy aj muži, zvieratá (2020) – dostali do long listov Anasoft litery, ktorá zasa oceňuje kvality knižne vydanej prózy. Umiestniť sa v desiatke sa však už považuje za prestíž a postačuje na to, aby sa na vybrané mená mohla sústrediť väčšia kritická a hlavne čitateľská pozornosť. V prípade viditeľnosti uvedených diel je dôležitým tiež fakt, že vyšli v nakladateľstvách s komerčnou prioritou ako Marenčin PT – prvé dve – a Lindeni, čo je imprint spoločnosti Albatros Media.