4. októbra 2000

Brezový lístok

Počas neskorej noci na opačnej strane mesta zabrechal pes. Jeho zbesnený štekot však vzápätí zmizol v hustnúcom daždi sychravej jesene roku dvetisíc. Začul ho iba starý bezdomovec, hľadajúci úkryt pred ešte stále sa blížiacou víchricou. Žilnatou tvárou pootočil k stavenisku a možno by aj niečo zazrel, keby nebo práve nepreťal cikcakovitý blesk, ktorý ho na niekoľko sekúnd oslepil. Pár metrov od výstražnej tabule - OBJEKT JE STRÁŽENÝ PSOM - sa čosi zavlnilo. Splývalo to s temravým okolím, ale až do chvíle, kým obloha opäť nezažiarila. Na bujnej mase rozmokvanej pôdy kľačal človek. Jeho tmavomodré rifle sa pomaly zabárali do blata a čierna deková bunda nasávala hektolitre vody, zúrivo padajúce už z niekoľko dní zatiahnutej oblohy. Práve si dával dole plecniak. Skrehnutými prstami ho otvoril, nekonečne dlho sa v ňom prehrabával, až z neho napokon vytiahol hrdzavé kliešte. Zacvakal nimi a pustil sa do práce. Chvíľu to trvalo, ale kým prešla okolo nedokončenej stavby stará biela škodovka, v plote sa dobrých päť minút vypínala vystrihnutá diera.

31. marca 2000

ŠIT či SHIT?

Bola veľká prestávka. Vo vestibule sa tlačili skupinky študentov, žiadajúcich od školského kamelota a miestneho predajcu Resaniek pani Zgodavovej februárové číslo Študentského informačného tele­skopu ŠIT. Obetoval som posledných osem korún na to, aby som – ako to Alica Antašová vždy na konci píše – prežil silný estetický zážitok. No zážitok to bol. A môžem povedať (napísať), že aj silný. Ale estetický?