Prednášky Genovévy Grácovej a Petra Maruniaka konaných v Stredisku zahraničných Slovákov Domu Matice slovenskej v Žiline z roku 2006 spolu s ďalšími, bonusovými príspevkami tvoria publikáciu Vydavateľstva Matice slovenskej Bližšie k poznaniu pravdy.
Keďže sa už v jej samotnom názve pojednáva o pravde, iste je situácia vážna, ktosi alebo dokonca čosi nám ju zatajuje, žijeme azda v klame, nejasnostiach a vyššie uvedení autori sa nám rozhodli poukázať práve na tie miesta, ktoré nám súčasný spoločenský diskurz – rozumej ľavicovoliberálny – diktuje, vedome či nevedome zahmlieva vlastnou verziou histórie – samozrejme –, vskutku nepravdivou a politicky tendenčnou. Našťastie je táto publikácia špecifikovaná podtitulom – Exil slovenskej štátnej orientácie po r. 1945. Bravúrny eufemizmus pre ľudácky anachronizmus prežívajúci aj vďaka Františkovi Vnukovi, ktorého historickým analýzam je venovaná vyše polovica príspevkov.
Keďže sa už v jej samotnom názve pojednáva o pravde, iste je situácia vážna, ktosi alebo dokonca čosi nám ju zatajuje, žijeme azda v klame, nejasnostiach a vyššie uvedení autori sa nám rozhodli poukázať práve na tie miesta, ktoré nám súčasný spoločenský diskurz – rozumej ľavicovoliberálny – diktuje, vedome či nevedome zahmlieva vlastnou verziou histórie – samozrejme –, vskutku nepravdivou a politicky tendenčnou. Našťastie je táto publikácia špecifikovaná podtitulom – Exil slovenskej štátnej orientácie po r. 1945. Bravúrny eufemizmus pre ľudácky anachronizmus prežívajúci aj vďaka Františkovi Vnukovi, ktorého historickým analýzam je venovaná vyše polovica príspevkov.
Za všetky asi najviac do oči bijúci referát o Vnukovom diele Mať svoj štát znamená život. Politická biografia Alexandra Macha. Minister vnútra slovenského štátu sa v nej stáva héroom a martýrom, jedným z „najodvážnejších a najudatnejších bojovníkov (...) ľudáckeho hnutia“. Určite by teraz popíjal z čaše v slávnej starogermánskej Valhalle, ale – ako Maruniak dokladá príklad jeho morálnych kvalít, dokonca v bolde – on „zdôrazňoval potrebu vlastnej ideologickej orientácie, ktorá má svoje korene v kresťanstve a v slovenskom národovectve“.
Aj k ďalším reprezentantom vojnového Slovenska – Ferdinandovi Ďurčanskému a Jozefovi Tisovi sa prejavuje istá zmierlivosť, veď sám prezident „odmieta a argumentmi vyvracia bod obžaloby“, že tu bol „zavedený autoritatívny režim a fašizmus“, hoci tiež tvrdí o inšpiráciách v národnom socializme – teda nacizme, aj keď ich zjemňuje iba na ekonomické aspekty. Čo je vlastne aj trefné, ak máme na mysli fiškálnu likvidáciu židovských spoluobčanov, pred tou fyzickou.
Nechcem zjednodušovať a uvedomujem si komplexnosť problematiky slovenskej politickej situácie počas druhej svetovej vojny, no v tomto prípade sú Grácovej a Maruniakove príspevky ako evanjeliá; v detailoch sa nezhodujú a dokonca si odporujú.
Uvediem príklad: Ak Tiso reprezentoval ultranacionalistické krídlo Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Vojtech Tuka ašpiroval prijať nemeckú podobu nacizmu, Ďurčanský sa potom blížil viac k tukovcom. Ako potom môže byť v Maruniakovom referáte periodikum Nástup – do ktorého Ďurčanský prispieval – očistené slovami oficiálneho ideológa slovenského štátu Štefana Polakoviča ako „možnosť vyššieho vzdelania, ktoré sa dostalo väčšine tej mládeže“, ktorej „styk s cudzinou prostredníctvom štipendijných miest a medzinárodných kongresov uspôsobil ju k tomu, aby začala formulovať svoje vlastné postoje v rámci strany“? Absolútne sa tým zahmlieva fakt, že vskutku sa okolo neho koncentrovala „otvorene fašistická skupina ľudáckej inteligencie“, ktorému sa – mimochodom – nechcene a asi aj nevedome pod vplyvom Tisovej výpovede prikláňa i Grácová, kritizujúc jeho „prílišný radikalizmus“. Obhajovacej reči prezidenta slovenského štátu sa taktiež venuje príspevok Analýza knihy: Dr. Jozef Tiso o sebe.
Vidíme teda, ako sa celý tento národne uvedomelý kult rozpadá v základoch pri stredovekých postupoch legendistov vtestnať dobre živené ľudácke telá do podoby vycivených a vyziabnutých askétov.
Ďalšie príležitostné príspevky Grácová a Maruniak venovali Antonovi Hlinkovi, Dominikovi Hrušovskému, Šebastiánovi Labovi, Augustínovi Záňovi či dokonca Katedre slovenských dejín a kultúry na Ottawskej univerzite.
Matičná publikácia Bližšie k poznaniu pravdy je natoľko poznačená hrdzou klerikalizmu, nacionalizmu a nacizmu v podobe stálej potreby ideologicky revidovať slovenskú históriu, poukazovať, ba až konšpiračne upozorňovať na...
Na čo vlastne???
Hádam je potom aj korektnou otázkou, či má publikácie takéhoto charakteru vydávať štátom podporovaná inštitúcia?
[Bližšie k poznaniu pravdy. Ed. Genovéva Grácová, Peter Maruniak, Matica slovenská]
Hádam je potom aj korektnou otázkou, či má publikácie takéhoto charakteru vydávať štátom podporovaná inštitúcia?
[Bližšie k poznaniu pravdy. Ed. Genovéva Grácová, Peter Maruniak, Matica slovenská]
Vyšlo na Je to tak, v slovenskej edícii Le Monde diplomatique.
Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Z hrdzavejúcej Matice... In Je to tak : Le Monde diplomatique [online]. 4. 8. 2010 [2013-03-14]. Dostupné na internete: <http://www.jetotak.sk/slovensko/z-hrdzavejucej-matice>.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára