28. novembra 2011 večer vystúpili na javisku
divadla Ateliér Babylon v Bratislave formácie Romana Jánošku, Klaudiusa
Kováča a Mila Suchomela. Všetci traja sa radia medzi špičky súčasnej slovenskej
džezovej generácie a popredných predstaviteľov stredoeurópskej scény. Spoločne
ich však spája nielen hudobný štýl, ale i rómsky pôvod.
Tak vlastne vznikol nápad zorganizovať prvý Gypsy Jazz Festival. Jeho organizátor Suchomel chcel rozbiť bežný pohľad na rómsku hudbu ako formu ľudovej zábavy a poukázať, že jej prvky neustále ovplyvňujú aj najnáročnejšiu tvorbu. Svojím projektom tiež upozornil, kto je vlastne v kultúrnej sfére vlajkovou loďou tejto krajiny za hranicami.
Tak vlastne vznikol nápad zorganizovať prvý Gypsy Jazz Festival. Jeho organizátor Suchomel chcel rozbiť bežný pohľad na rómsku hudbu ako formu ľudovej zábavy a poukázať, že jej prvky neustále ovplyvňujú aj najnáročnejšiu tvorbu. Svojím projektom tiež upozornil, kto je vlastne v kultúrnej sfére vlajkovou loďou tejto krajiny za hranicami.
Netreba si nalievať ani čistého vína, určite
nimi nie sú žiadne dennodenne sa objavujúce tváre pesničkárov a rokerov buď
zrodených ešte v komunizme alebo garážových kapiel fungujúcich na troch
akordoch či nebodaj rýchlokvasených produktov z reality šou. O to
viac bol smutný prístup médií – dokonca takzvaných mienkotvorných –, keď túto
prestížnu akciu v podstate odignorovali. Nad verejnoprávnou televíziou sa
treba zamyslieť špeciálne, lebo v jej prípade je povinnosťou vyplývajúcou
zo zákona dávať priestor takémuto druhu umenia, obzvlášť reprezentačného charakteru.
Absolútne
nepochopiteľné je, že aj legendárny hosť Benny Golson – priamy tvorca dnes už
toho, čo patrí nepopierateľne medzi džezovú klasiku – bol pre redakcie neznámy,
hoci ide o slávneho messengera, ako sa nazývali členovia kultového bandu Arta
Blakeyho. Táto neznalosť a nezáujem svedčí o kvalite domácej publicistiky
a žurnalistiky zameranej na kultúru, ktorá sa čoraz viac trivializuje a skutočné
umenie si zamieňa s instantným relaxom.
Možno
niekomu pripadalo slovo gypsy nevhodné na zvyšovanie ratingov, rovnako spomenúť
džez sa nezdá byť výnosné, no isté je, že domáci cigánski džezmeni patria k tomu málu, čo ešte vôbec robí
Slovensku dobré meno vo svete.
Vyšlo na Je to tak, v slovenskej edícii Le Monde diplomatique.
Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Doma zaznávaní, svetom uznávaní. In Je to tak : Le Monde diplomatique [online]. ISSN 1337-8872. 9. 12. 2011. [cit. 2019-01-05]. Dostupné na: <http://www.jetotak.sk/editorial/doma-zaznavani-svetom-uznavani>.
Vyšlo na Je to tak, v slovenskej edícii Le Monde diplomatique.
Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Doma zaznávaní, svetom uznávaní. In Je to tak : Le Monde diplomatique [online]. ISSN 1337-8872. 9. 12. 2011. [cit. 2019-01-05]. Dostupné na: <http://www.jetotak.sk/editorial/doma-zaznavani-svetom-uznavani>.
Pekne napisane!
OdpovedaťOdstrániťAbsolútne súhlasím !!! Držím Milovi a všetkým ostatným aktérom spomenutého prekrásneho a umelecky vysoko hodnotného večera, všetky palce.
OdpovedaťOdstrániťžial, na Slovensku je to tak. Akú takú prezentovanosť majú ešte BJD, a to snáď už len kvôli tomu, že tam pozývajú účinkujúcich, ktorí síce nemajú s jazzom veľa spoločného, no sú ako tak v priaznivom mediálnom svetle (=sú schopní dotiahnúť masové publikum). Ak sa v naších končinách uskutoční nejaké podujatie, ktoré má naozajstnú umeleckú hodnotu, ostáva poväčšine nepovšimnuté, alebo má len minimálnu pozornosť médií a (tým pádom aj) verejnosti.
OdpovedaťOdstrániť