Michal Havran študoval v Paríži a Štrasburgu protestantskú teológiu, po návrate do Bratislavy založil slovenskú edíciu Le Monde diplomatique a stal sa jej šéfredaktorom, zameriava sa na pálčivé spoločenské témy. Maroš Hečko je filmový scenárista a režisér, medzi jeho projekty patrí i festival krátkych filmov Azyl, ako textár a spevák pôsobil v alternatívnych kapelách Free Faces, Bezmocná hŕstka či Home Made Mutant, knižne vydal svoju básnickú tvorbu. Spoločne napísali politickú satiru Kandidát, ktorá bude na budúci rok sfilmovaná.
Hečko: Výčitky, ak
nejaké sú, sú neopodstatnené. Príbeh a základnú synopsu sme písali v
júli-auguste 2011, čiže pol roka pred Gorilou, takže sa na tejto kauze «živíme» iba
v tom, že prišla práve v čase, keď sme pripravovali knihu a scenár do distribúcie.
Náš príbeh je navyše odlišný a týmto prepojeniam s realitou sa nedá vyhnúť,
rovnako ako keď pripravuješ koncert a v ten večer je finále hokeja.
Havran: Presne, knihu
sme začali písať pred spomínanými udalosťami, ku ktorým som sa neskôr
vyjadroval v mojich publicistických textoch. Nemala nás ako inspirovať, pretože
príbeh sme vymysleli predtým. Na Gorile sa priživili politické strany vo
voľbách, čiže túto výčitku nepovažujem za relevantnú.
Čo
bol pôvodnejšie: napísať román alebo scenár?
Hečko: Najprv bol
námet na film, ten sme v septembri 2011 odovzdávali Audiovizuálnemu fondu na
vývoj do nového podprogramu pre hrané filmy s názvom Minimal, potom sme začali
robiť na knihe a scenár vznikal popritom, ako sme písali román.
Spolu
ste písali tiež scenár alebo iba knihu?
Hečko: Knihu len s
Mišom, k písaniu scenáru sme pozvali aj Petra Balka.
Ako
si vnímal neustále prepínanie zo spisovateľského módu na scenáristický?
Hečko: Nemal som s tým
problém, námet filmu mal pomerne jasne vystavaný príbeh, toho sme sa držali a v
jednom čase sme písali len knihu, až kým sme ju nedopísali. Aby to bolo
zrozumiteľnejšie, písali sme literárny scenár, čo znamená, že technická stránka
filmu sa rieši až teraz.
Ako
vôbec vznikol nápad na román s takouto tematikou?
Havran: Je veľmi ťažké
spomenúť si, ako sa vznikajú nápady. S Marošom sme sa stretávali, rozprávali,
sledovali, čo sa deje, robili iné záležitosti a nejako sa to zrazu koncom
minulého leta objavilo, že by bola sranda urobiť takýto film, z ktorého sa
najskôr stala kniha.
Hečko: Chceli sme
spolu písať scenár – frašku na slovenskú politiku a nakoniec nás písanie tak
bavilo, že sme najprv napísali román.
Momentálne
je v slovenskej literatúre boom s pôvodnou i prekladovou prózou subžánrovo
zameranou na knihy z mafiánskeho a politického prostredia. Máte k nim tiež
vzťah?
Havran: Žánrovým veciam
sa venujem takpovediac profesionálne: teológiu a marginálne politické koncepty
majú svoju žánrovú poetiku aj expresíva. Rovnako ako pirátske utópie a
eschatologické špekulácie, o ktorých píšem do odborných publikácií. Pre jedného
pražského vydavateľa som pripravil kritickú antológiu byzantských apokalýps,
ktoré sú jedným z najzaujímavejších prejavov žánrového myslenia ranného
stredoveku.
Hečko: Nečítal som ani
jednu, takže to neviem posúdiť. Okrem toho, nemám toľko času, radšej sa venujem
svojim projektom.
Prezraďte
ešte niečo o filme.
Hečko: Režisérom je
Jonáš Karásek, kameramanom Peter Bencsík, lokácie sú bratislavské a herecké
obsadenie slovenské i české.
Havran: Chcem, aby sme
urobili film, ktorý nebude opakovať hysterické klišé slovenského filmu a jeho pseudovergíliovskej
selanky. Jonáš je vynikajúci režisér, absolútne ovláda dynamiku plynutia, ktorú
si pochvaľoval Rudo Sloboda u Joycea, čo ma fascinuje.
Ako
vnímate fakt, že odpočúvanie jednej skorumpovanej investičnej skupiny, ktoré vo
svojom románe náhodou tematizujete, sa o pár mesiacov neskôr stane reálnou
spoločenskou témou číslo jeden?
Havran: Ako logický
následok vývoja za posledných dvadsať rokov.
Hečko: Myslím si, že
Slovensko je na začiatku tejto témy. Česko ukazuje, že sme zatiaľ iba
pootvorili dvere. U nás síce vznikol malý prievan, ale dvere akoby sa zabuchli.
Po voľbách sa už nič nedeje. Téma číslo jeden je už mesiace zapadnutá prachom.
Keď
ste knihu dopisovali, mali ste nejaké očakávania? Spôsobili ste tiež aspoň
spomínaný malý prievan? Aké na ňu boli reakcie, nemyslím teraz literárnokritické,
ale politické.
Hečko: Mali sme
ambíciu priniesť na knižný trh pútavé rozprávanie, ktoré človeka nepustí a to
sa asi v istom zmysle podarilo, aspoň podľa mnohých reakcií. Samozrejme sú aj
opačné, ako to pri každej knihe alebo filme býva. Ak však čitateľ pristupuje ku
Kandidátovi bez očakávaní, že mu
ponúkame odhaľovanie zákulisia konkrétnych politických káuz alebo nedajbože
riešenia našej neutešenej spoločenskej situácie, asi nebude sklamaný a môže ho
prekvapiť netradične vybudovaná žánrová kniha, ktorej základ tvorí denníková
forma. Je to reálny príbeh, ktorý sa nestal, ako sa píše na obálke knihy. Je to
jednoznačne fikcia.
Havran: Myslím, že sme ani
nechceli na nič poukazovať, ani nič odsúdiť alebo hodnotiť, iba napísať krátky
príbeh, pri ktorom sme sa zabavili a dúfam, že aj naši čitatelia to nejako takto
pochopia.
Uvažujete
do budúcnosti nad ďalšou literárnou spoluprácou?
Hečko: S Michalom sa
na Kandidátovi veľmi dobre
spolupracovalo, takže za seba môžem povedať, že veľmi rád.
Havran: Maroš je veľký
profesionál, čo začne, to aj dokončí a nikdy nezľaví z náročnosti, ktorú kladie
na seba a na svojich spolupracovníkov. Veľmi mi to vyhovuje, je to vzácna
vlastnosť a teším sa na pokračovanie.
Kedy
teda vyjde druhá časť románu?
Hečko: V súčasnosti sa
úplne držíme príprav na film, ktorý sa bude nakrúcať na jeseň, takže na druhú
časť pomyslíme až potom.
Vyšlo na Iliterature.
Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: O knižnom bestselleri a pripravovanom filme Kandidát : Rozhovor s Michalom Havranom a Marošom Hečkom. In Iliteratura [online]. 9. 9. 2012 [cit. 2012-09-10]. Dostupné na internete: <http://iliteratura.cz/Clanek/30505/havran-michal-hecko-maros->. ISSN 1214-309X.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára