Odklínaním autora z kultúrno-spoločenského zakliatia po skončení druhej svetovej vojny – „keď ho rozložila a odložila do zabudnutia“ vlastná literatúra, ako Števček píše v ďalšej eseji (1997) - „nič si neprinavrátime; osobitne nie spontánnu kontinuitnosť v pristupovaní ku Hronskému, tomu prazákladu možnosti myslieť o literatúre ako o živote samom; ako o prijímaní ducha literatúry v konkrétnom tele spisovateľa a jeho diela“.
Prvý odklínač Hronského - Ján
Števček (1929 - 1966) „po dvadsiatich rokoch povojnového mlčania“, v čase spoločensko-politického odmäku, otvára priestor,
ktorý v roku 1970 kulminuje monografiou z pera Alexandra Matušku (1910 - 1975).
Následné roky odklínania - počnúc reedíciami domácich textov a prvým
vydaním emigrantského románu Andreas Búr Majster v komunistickom Československu - síce umožnili
autorovi čitateľské zmŕtvychvstanie, v jeho percepcii však naďalej
zostávalo miesto na limit brániaci uchopeniu autorského diapazónu
komplexnejšie a vecnejšie.
Podmienky na štandardný literárnohistorický výskum Hronského sa vytvorili až po roku 1989. Viacero ponovembrových konferencií a seminárov potvrdzovalo, že „viditeľne vzrástol záujem o osudy a dielo spisovateľa“, ktorého predchádzajúci režim zámerne zaklínal. No jeho kultúrna rehabilitácia neprebiehala a ani neprebieha bezproblémovo. V domácom prostredí sa objavuje kvalitatívne nové zaklínanie – ako opozitum toho starého –, tentoraz heroizujúce či dokonca mýtizujúce.
Pars pro toto samotnej problematiky reprezentuje román Svet na Trasovisku. Ako tvrdí Stanislav Šmatlák (1925 - 2009): „Interpretácia a hodnotenie posledného literárneho diela J. C. Hronského zostávajú preto naďalej späté s interpretáciou a hodnotením samej historickej udalosti, ktorá sa premietla do jeho tematickej štruktúry.“ Vladimír Petrík dodáva: „O jeho ideovom posolstve sa zrejme ešte dlho budú viesť polemiky.“
Podmienky na štandardný literárnohistorický výskum Hronského sa vytvorili až po roku 1989. Viacero ponovembrových konferencií a seminárov potvrdzovalo, že „viditeľne vzrástol záujem o osudy a dielo spisovateľa“, ktorého predchádzajúci režim zámerne zaklínal. No jeho kultúrna rehabilitácia neprebiehala a ani neprebieha bezproblémovo. V domácom prostredí sa objavuje kvalitatívne nové zaklínanie – ako opozitum toho starého –, tentoraz heroizujúce či dokonca mýtizujúce.
Pars pro toto samotnej problematiky reprezentuje román Svet na Trasovisku. Ako tvrdí Stanislav Šmatlák (1925 - 2009): „Interpretácia a hodnotenie posledného literárneho diela J. C. Hronského zostávajú preto naďalej späté s interpretáciou a hodnotením samej historickej udalosti, ktorá sa premietla do jeho tematickej štruktúry.“ Vladimír Petrík dodáva: „O jeho ideovom posolstve sa zrejme ešte dlho budú viesť polemiky.“
Tento príspevok vyšiel v zborníku Romanoslavica. Celý príspevok si budete môcť prečítať už čoskoro.
Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Mytopoetologický koncept románu J. C. Hronského Svet na Trasovisku. In Romanoslavica, roč. 48, 2012, č. 2, s. 123 - 143.
Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Mytopoetologický koncept románu J. C. Hronského Svet na Trasovisku. In Romanoslavica, roč. 48, 2012, č. 2, s. 123 - 143.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára