Literárna ambulancia #11

Paulína Tholtová má dvadsaťdva rokov a na Prešovskej univerzite študuje učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry v kombinácii s biológiou. V roku 2011 vyhrala s poviedkou Literárnu súťaž časopisu Eurocampus, napriek tomu sa rozhodla presedlať na poéziu.

Literárna správa/nález

Paulína Tholtová

Obj.: Paulína Tholtová študuje biológiu asi aj preto, lebo vie uvažovať exaktne. I v jej básňach dominuje táto rozumová kalkulácia. Očakávaný chlad nahrádza jemná irónia, ktorú spôsobuje konfrontácia  s citovým prežívaním. Vzniká tým vcelku zaujímavá analytická poézia, avšak čitateľsky zrozumiteľná, neuzavretá v terminologickej striktnosti. Dg.: No keď v koláži Krátky list na dlhú rozlúčku poskladanej z titulov deväťdesiatich textov odkazuje tiež na knihu Urobíme všetko, čo sa dá, napadlo mi, že asi tak by vyzerala menej zrelšia básnická tvorba Evy Borušovičovej. Paulína totiž postupuje obdobne: pohybuje sa v gýči, ale ozvláštnenom, nazvem to pseudoženským diskurzom, ktorý naoko emancipuje ženský subjekt, hoci v skutočnosti preberá schémy otrepanej vzťahonomickej literatúry. To je na jednej strane výčitka, na druhej možná cesta, akou sa autorke dá uberať, či zvolí populárny trend alebo bude chcieť rozbiť štruktúru, ktorá ju ovládla. Th.: Akokoľvek sa rozhodne, v oboch prípadoch musí popracovať na obrazotvornosti a štylistike. Jej texty síce majú dobrý základ, len by bolo vhodné zamerať sa na detail. Chýba mi - paradoxne - skrytá údernosť, pomyselná facka, k čomu sa viac-menej približujú verše v básni Plytčina, - «Plytko... / To je maximálna hĺbka... / Ponor do celého problému veci... / Odbaviť sa a utiecť, nezáujem o postkoitálne keci.» -, kde dochádza jednoduchou formou k výstižnému pomenovaniu jednej z podôb medziľudskej krízy. Týmto smerom by som sa uberal.

TRILÓGIA LÁSKY – „MÁJOVKY“

1. láska platonická

∑-♥@!♂ (E-mail)

Občas sedím pri počítači a panikárim, bláznim,

keby niekto umrel zakaždým, keď stlačím F5,

nikto by už nežil, sakra...

Oslovuje ma slečna, vyká mi.

Ničí všetky moje obľúbené miesta,

keď tam nie je, nedáva si s kamarátmi pivo

keď tam nie je, nudím sa –

áno, počasie je krásne, vtáci spievajú, víno je dobré.

Ale keby tam bol... akoby  som prehltla 5 tabletiek speedu.

Všetkých zdravím, správam sa roztopašne,

som veselá – hravá.

Najhoršie je, keď s ním nikdy nehovorím,

ale viem, že ma vidí

- vidíte ľudí, aj keď sa nedívate.

Viem o ňom všetko, všetko.

Viem kde pracuje, čo rád vo voľnom  čase robí...

Keby vôbec tušil, že som tak informovaná,

keby to vedel, pravdepodobne by vstúpil do programu na ochranu svedkov

- pre donášačov mafie.

Glenn Close v Osudovej príťažlivosti, to som ja - teší ma!

Kliknem na odoslať.

Čoho je moc, toho je príliš.

Chcem žiť, nie tráviť celý život na gmaile.

Spočiatku je to milé, ale v konečnom dôsledku je to ťažké

- odmietnutie je ťažké, ale rieši

paf!

je to ako gilotína

paf!

...hoci čakanie na odpoveď,

týždne premýšľania o tom, že za veľa nestojím,

zatiaľ čo on si myslí o mne, že som blázon...

To je ako nechať si odseknúť hlavu v spomalenom zábere

s jedným dlhým, lepkavým, všadeprítomným  NIE.

V určitý okamih sa naštvete,

zrútite sa,

všetko je odporné, tmavé, spálené

GAME OVER – jedna hra srdca skončila.

2. láska milenecká

Organická chémia

Vysvetľuje to celkom jednoducho:

Tvoja telesná schránka, poskladaná z tých dielov prírodnej stavebnice

vlasy, tvár, krk s latentným ekzémom, ruky, 40tky nohy a aj niečo medzitým,

vyvolalo to reakciu – prebiehala pomaly,

katalyzátor si odmietala a ja som zbytočne tlačil na pílu,

presvedčený o tom, že si plastová Barbie,

veď vieš, taká tá známosť na chvíľu.

Trvalo mi večnosť zistiť, že som stretol vílu – 21. storočia.

Chcel som sa viazať,

väzbou jednoduchou, násobnou, trojitou.

Byť v exitovanom stave uhlíka a skrotiť si ťa,

pritiahnuť na svoju stranu, podať ruku, spojiť sa.

Kráčať prstami po ramene... šteklivá nie si, zaujímavé zistenie

Absolvovať trasu lásky:

rovinu – pahorky – mäkké údolia – jaskyňu.

Vychutnať si jej roztopašnú mikroflóru,

pripojil  by som aj nejaké explicitné údaje,

podklady o jej reliéfe, gastronomickú analýzu

- to je nepodstatné, relevantné v tom momente však bolo

milovať ťa celú, milovať vážne, nie len tak od oka, cca, ledabolo.

Vysvetlím to teraz ja:

Mal charizmu, očarujúcu vnútornú silu - niečo také špecifické, čo láme ľady, 

prelomil tým aj moju sociálnu fóbiu.

Dostal za to, samozrejme, veľké plus, bozk na pery...a stále žiadal niečo viac, rafinovane tlačil.

Videl ma už na lopatkách – doslova, sebavedomý Cassanova.

Potrebovali sme len čas, oťukať sa, stratiť hlavu

myšlienkovo prepojiť, cítiť sa osamote aj vnútri davu.

V ten večer ma opil koktailom inteligentných výrokov,

ja som sledovala vzor na jeho košeli, mal takú tú typickú - čisto bielu

gombíky detto, tie však boli svine – bránili sa dotykom statočne,

avšak pomohol mi a rozopli sme ich spoločne.

Čo dodať na záver?

Darovali sme si najlepšiu bolesť nášho života.

Bola som milovaná. Tebou? - Veď čo je teraz s nami…

Chemická rovnováha sa posunula,

zo syntézy dvoch duší ostala len spomienka, farebná mozaika,

ktorá ma niekedy v snoch romanticky vzruší.

3. láska nadpozemská

Ontogenéza lásky

Na počiatku stojí On – mohutný, taký v porceláne slon

a často nebol doma.

To mi povedala Ona, rozprávala o „nás“ – teda, o „nich“.
                              *

Nebol tu, keď sa diali tie veľké veci.

Akceptovala by som v tom momente všetko:

frflanie, vulgárne komentáre, nepodstatné keci.

Ale, nebol doma, keď to začínalo byť o nás.

Tak seriózne, ba až biblicky!

Z odstupu času musím priznať, hoci nerada,

Nenájsť v jeho kutilskom bordeli ten rebrík,

nič viac - nás už - asi ani nestlmelí.

V tom čase sme mali krízu a to jeho obľúbené do psích materí...

Každopádne, vyžadovalo si to hrubú mužskú silu,

avšak zaťala som sa – zvládnem to, ono to pôjde – aj nasilu.

A išlo to, sama neviem ako, eufória feminizmu rástla vo mne s každým jedným schodom,

bližšie k oblakom, slnku, k nadhľadu nad životom.

Zahliadla som na oblohe dokonca aj Venušu,

„Prečo sme stále sami?“ – kričím zúfalo, vrieskam odušu.

Zavalím ju výčitkami.

Balansujem na rebríku, práca mi ide od ruky, miestami nepodvedome zvuky prírody dokonca tlmočím, hodinku – dve, viac nie.

Nechala som mu ale na chladničke odkaz:

„Miláčik, len na jablká si odskočím.“

                              *

EPILÓG

Adam pobozkal Evu.

Hriechom zlomenú, ľudsky nevinnú devu

a pobrali sa späť, hľadať cestu do raja.

Zrazu sa obzrel a arogantne na mňa zasyčal:

„Ženská, veď tak sa to malo stať!

To chceš ten svoj OSUD zrazu oklamať?

Ale, urobím ti láskavosť

– nech je to bestseller,

cestopisná lovestory,

dobrodružný thriller – áno - , ktorým svet dorazím, 

GPS Eve pokazím.“

Vedecké blues

Vrátiť sa tak späť,

k pra-labyrintu koreňov a ku klíčiacim výhonkom

- áno, fotosyntéza nám dopriala už zopár plytkých nádychov.

Zažiť citové výlevy Australopiteka,

podakovať sa mu za článok v rodokmeni.

Nezabudnúť, že zem životom iba preteká.

Poznám to – a niečo sa teda zmení?

Meniť, zmeniť, hýbať,

nenápadne odistiť výbušninu,

pozamenať a vyhodiť do koša nepotrebné ruiny,

alibisticky prijať rolu novo-tvorcu

- stať sa Bohom pre vlastné dejiny.

Olúpať zemskú kôru –

do ruky dláto a ide sa na to!

Precízne stiahnuť tú vrstvu plnú vlákniny.

Ignorovať živec, kremeň... aj ostatné horniny.

Možno cesta do stredu Zeme –

adekvátny spôsob ako objaviť čo drieme:

žeravú magmu, pekelnú hriešnosť, spaľujúcu vášeň,

všetko riadené monopolom magnetizmu

–  tou chladnou logikou železa.

Mám ale sen –

stať sa kotviacou guľou

v strede ľudského telesa.

Plytčina

Plytko...

kĺžeme po povrchu...

šmýkame sa na vrstve lubrikačného gélu...

Namazal si ma ním celú.

Plytko...

pýtaš sa ako sa mám...

a či ty si spravil skúšku...

V myšlienkach mi už nedočkavo hladíš šušku.

Plytko...

pozerám sa ti do očí...

nezastávaš názor, že je v nich duša celá...

Sme len my a naše spojené, spotené telá.

Plytko...

to je tá maximálna hĺbka...

ponor do celého problému veci...

Odbaviť sa a utiecť, nezáujem o postkoitálne keci.

Plytko...

volím nebyť ako byť...

nemať psychický styk s tebou...

Milovať sa? – áno – avšak sama so sebou.

modlitba

Horor náš každodenný.

Účty mi chodia dvakrát do týždňa.

Nikto nie je bez viny,

veď aj ten chudák zo spodiny

elektinu načierno kradne dnes.

Preto, odpusť nám naše viny.

Prípojku zlegalizujem, žiadny stres.

Nie som si istý či však ešte dnes...

„Kedy sú stránkové hodiny?“

Nesvietim, nepálim zbytočne watty.

Len od tých sviečok sa mi zapálili posledné gaty.

Stanem sa oficiálnym odberateľom energií?

„Vydržte, do 30 dní vašu žiadosť vybavíme.“

Doteraz chodím spávať so sliepkami

a pre istotu píšem aj túto etudu,

možno len zo studu... že doteraz sedím potme.

amen

IT

Realita

- motýľ na prechode pre chodcov

- rodinné balenie cereálií v akcii

- nezaplatený účet na stole.

Deti zostali vzorne po škole. A ty máš čas pre seba.

Invázia 

- myšlienok dnešného dňa

- robotov 21. storočia

- vírusov vedeckého výskumu.

Stručné zhrnutie osobného prieskumu.

Štatistické tabuľky

- predĺžim ti v nich život elegantným kliknutím

- už zarábaš o 13% viac než osoba opačného pohlavia

- nebude to rakovina ale trojkolka, čo ťa dá dole.

Posledná šanca – chceš uvidieť more?

Administrátor

- obézny chlap mačkajúci krivky myši

- mužatka s elektronickým náručím

- to ja ťukám city do blogu.

Čo však tak niekto mimo nášho sveta?

Hrá packmana a tebe zrazu vybuchne veta...

Gastronómia

Prvá láska

Že vraj platonicky ešte stále trvá,

keď ty si bola ďalšia „prvá“

- a nakoniec taká krava.

Kto mal tušiť, že ťa to tak vezme.

Zamáva to s tebou?

Ja viem, mal som investovať viac citu,

nie len tak vojsť do bytu – bez prezentu,

dať ti prázdne zbohom...

Nerozumieš? Pochop!

Nemáš nohy po krk,

to ja mám po krk teba

- na raňajky pripraviť ordinérny s maslom chleba,

len tak - bez plátku šunky, kolieska papriky!

Spamätaj sa,

neovládaš ani triky ako dostať kúsok lásky.

Tá ide cez žalúdok,

nauč sa ťahať za správne povrázky:

získať sympatie tráviaceho traktu

povedať „áno“ v správnej chvíli,

toľko inštrukcie zamlčovaného faktu.

Neskoro, kvíli...

Dostal som chuť na mexickú kuchyňu,

Fajitu si pre dnešok naplním sám.

Zopár dní potvá kým nájdem... – nemáš záujem ty?

S tebou si možno pochutnám. Mňam!

69 m²

Mám zapratý byt.

Absolútne! – a s hysterickým  preháňaním to nemá nič spoločné.

Jednoducho... niet v ňom prekážok s cestami

                       niet v ňom zatarasených únikov

                       dokonca, už aj tie elektrické zásuvky sa stali bezpečnou rutinou dňa.

Náš rozheganý gauč, na podlahe odtlačky od prázdnych pohárov

a ja okrem toho značkujem aj vrstvou nestierateľneho rúžu,

cudne na ňom však sedí Dita von Teese – koža za pár dolárov

pri nohách ruža, v ruke má - muža.

Prehodená cez operadlo stoličky

sa do stropu mĺkvo díva

napoly zlomená operná diva.

Jej hlas, jej vysoké cé – ach, ten neustále opakovaný tón

popri geste s ním zaznelo aj rázne „von!“

Ostal teda priestor –

čistá esencia blúdivého života,

neskladný artikel dnešnej doby,

okysličené vákuum bez hraníc,

aréna, v ktorej sa nie je za čo pobiť,

naostatok - žena, ktorú už nemožno dobyť.

Hm, filozoficky –

dá sa v takto zapratanom byte,

po tom všetkom,

(ale teraz akože úprimne)

pokojne žiť?

jeseň v Pekingu¹, 1984²
Krátky list na dlhú rozlúčku³

Opadané lístie⁴, zvädnuté kytice⁵...

Žeby začiatok obdobia dažďov⁶?

Niekedy proste prší⁷, len tak, z príčin vzťahovej níže⁸.

Teraz môžem plakať⁹ - pod starým mostom¹⁰ - na dne¹¹ rieky.

„Život nie je pes, ale suka¹²“, mal si pravdu.

Žena v pôvodnom znení¹³ (pre teba vraj najkrajšia žena v meste¹⁴),

mníška¹⁵, voľná čajka¹⁶, plná noblesy¹⁷ plyšu¹⁸ - toto som ja¹⁹.

Vo víre života²⁰ božskej komédie²¹ učili sme sa celú lásku²²,

zakvitli sme ako višňový sad²³ v máji²⁴

- dve mŕtve duše²⁵ v nebe, pekle, raji²⁶.

Ponuka dňa²⁷: živá reklama²⁸ na najnovší hriech²⁹

nie americký sen³⁰ raňajok u Tiffaniho³¹

nie obraz Doriana Graya³²

nie dva roky prázdnin³³

nie pralinky s chilli³⁴ a vzápäti sladko v ústach³⁵,

ale pre vybranú spoločnosť³⁶ milovanie so sfingami³⁷.

Mám stále pred očami tvoje statusové hlásenia³⁸:

„Klamstvá³⁹! Prázdna bublina⁴⁰! Skap⁴¹ v znamení Hovna⁴², primitív⁴³!“

Krátky proces⁴⁴ s týmto porno – kultom – popu⁴⁵.

V tichu⁴⁶ prútených kresiel⁴⁷, s pascou na motýľa⁴⁸ a ježkom v kvetináči⁴⁹,

rezonancia duší⁵⁰ sa stala hriechom našim každodenným⁵¹.

Ako sa vám páči⁵² striptíz⁵³ so sexom na mieste činu⁵⁴?

Miláčik⁵⁵, hľadaj moju tvár⁵⁶ cez pavučinové pančušky⁵⁷

- tisíc a jedna noc⁵⁸ s nehanebným neviniatkom⁵⁹ pri biliarde o pol desiatej⁶⁰.

Fantázia!

Toľko prísne tajné⁶¹ skryté titulky⁶² Da Vinciho kódu⁶³,

bitúnku č.5⁶⁴ ľudského rodu.

V tom cudzí⁶⁵  telegram⁶⁶: biela nemoc⁶⁷, krv⁶⁸, rakovina⁶⁹.

- „Urobíme všetko čo sa dá⁷⁰, to prejde⁷¹, dôverujte nám.“

Napriek tomu hviezdne hodiny ľudstva⁷² na okamih⁷³ ľahostajne zastali,

zastavil sa rozum⁷⁴,  oťažela hlava XXII⁷⁵.

Nestihneš ma milovať ironicky⁷⁶ a ja ti neudelím amnestiu na zradu⁷⁷.

- City⁷⁸ príliš osobnej známosti⁷⁹, ktorá sa mi vryla do histórie srdca⁸⁰.

Ťažko je žiť ľahko⁸¹, keď si prekonal strach z utópie⁸² večnosti.

Ako z cigariet dym⁸³ na ceste⁸⁴ pešo do neba⁸⁵,

mlčím, viac k tomu dodať netreba - prvá smrť v rodine⁸⁶.

Anjeli všedného dňa⁸⁷, tí nahí strážcovia raja⁸⁸,

taja, kde si teraz⁸⁹.

Žila som s Hviezdoslavom⁹⁰.

1 BORIS VIAN: Jeseň v Pekingu

^{2 GEORGE ORWELL: 1984}

^{3 PETER HANDKE: Krátky list na dlhú rozlúčku}

^{4 GABRIEL GARCíA MáRGUEZ: Opadané lístie}

^{5 KAREL JAROMíR ERBEN: Kytice}

^{6 MILOš ONDRUšEK: Začiatok obdobia dažďov}

^{7 MICHEL FABER: Niekedy proste prší}

^{8 EVA URBANíKOVá: Vzťahová níž}

^{9 DEBORAH CROMBIEOVá: Teraz môžem plakať}

^{10 VALERIJ JAKOVLEčIč BRIUSOV: Pod Starým mostom}

^{11 HELLE HELLE: Na dně}

^{12 JáN MARTON: Źivot nie je pes, ale suka}

^{13 BIBA BOHINSKá: Źena v pôvodnom znení}

^{14 CHARLES BUKOWSKI: Najkrajšia žena v meste}

^{15 DENIS DIDEROT: Mníška}

^{16 BIRJUKOV NIKOLAJ: Čajka}

^{17 MARIáN GRUPAč: Noblesa}

^{18 MICHAL HVORECKý: Plyš}

^{19 SUE NICHOLSONOVá: Toto som ja}

^{20 MARTA FARTELOVá: Vo víre života}

^{21 DANTE ALIGHIERI: Božská komédia}

^{22 EMILY DICKINSON: Učili sme sa celú lásku}

^{23 ANTON PAVLOVIč ČECHOV: Višňový sad}

^{24 KAREL HYNEK MáCHA: Máj}

^{25 NIKOLAJ VASILIEVIč GOGOľ: Mřtve duše}

^{26 LENA RIEčANSKá: Nebo, peklo, raj}

^{27 TOMáš JANOVIC: Ponuka dňa}

^{28 JOZEF KAščáK: Živá reklama}

^{29 MILAN KOLCUN: Najnovší hiech}

^{30 NORMAN MAILER: Americký sen}

^{31 TRUMAN CAPOTE: Raňajky u Tiffanyho}

^{32 OSCAR WILDE: Obraz Doriana Graya}

^{33 JULES VERNE: Dva roky prázdnin}

^{34 JANA BENKOVá: Pralinky s chilli}

^{35 BARBORA KARDOšOVá: Sladko v ústach}

^{36 TAťJANA LEHENOVá: Pre vybranú spoločnosť}

^{37 ILJA ČIčVáK: Milovanie so sfingami}

^{38 RADOSLAV TOMáš: Statusové hlásenia}

^{39 TáňA KELEOVá-VASILKOVá: Klamstvá}

^{40 KATARíNA šAJBANOVá: Bublina}

^{41 MáRIA ĎURANOVá: Skap!}

^{42 JAROSLAV RUMPLI: V znamení Hovna}

^{43 KAMIL ZBRUž: Primitív}

^{44 FRANZ KAFKA: Proces}

^{45 PETER ŠULEJ: Porno – Kult – Pop}

46 PAVEL HIRAX BARIčáK: V tichu

^{47 DOMINIK TATARKA: Prútené kreslá}

^{48 ERIKA RIDZIOVá: Pasca na motýľa}

^{49 JAROSLAV REZNíK: Ježko v kvetináči}

^{50 DANICA JAKUBCOVá: Rezonancia duší}

^{51 DOMINIK DáN: Hriech náš každodenný}

^{52 WILLIAM SHAKESPEARE: Ako sa vám páči}

^{53 MIRKA áBELOVá: Striptíz}

^{54 RAPHAёL MAJAN: Sex na mieste činu}

^{55 GUY DE MAUPASSANT: Miláčik}

^{56 JOHN UPDIKE: Hľadaj moju tvár}

^{57 ANNA ADAMOVá: Pavučinové pančušky}

^{58 ANONYM: Tisíc a jedna noc}

^{59 DOMINIK DáN: Nehanebné neviniatko}

^{60 HEINRICH BӦLL: Biliard o pol desiatej}

^{61 DANIEL SILVA: Prísne tajné}

^{62 MáRIA FERENčUHOVá: Skryté titulky}

^{63 DAN BROWN: Da Vinciho kód}

^{64 KURT VONNEGUT: Bitúnok č.5}

^{65 VLADO BALLA: Cudzí}

^{66 STANISLAV RAKúS: Telegram}

^{67 KAREL ČAPEK: Biela nemoc}

^{68 RUDOLF SLOBODA: Krv}

^{69 ALEXANDER SOLžENICYN: Rakovina}

^{70 EVA BORUšOVIčOVá: Urobíme všetko čo sa dá}

^{71 TAMARA TAINOVá: To prejde}

^{72 STEFAN ZWEIG: Hviezdne hodiny ľudstva}

^{73 ANTONIJE ISAKOVIč: Okamih}

^{74 RUDOLF SLOBODA: Rozum}

^{75 JOSEPH HELLER: Hlava XXII.}

^{76 MAXIM E. MATKIN: Miluj ma ironicky}

^{77 ANDREA RIMOVá: Amnestia na zradu}

^{78 ALESSANDRO BARICCO: City}

^{79 EVA URBANíKOVá: Príliš osobná známosť}

^{80 OLE MARTIN HøYSTAD: História srdca}

^{81 MARIKA STUDENIčOVá: Ťažko je žiť ľahko}

^{82 PETER MACSOVSZKY: Strach z utópie}

^{83 IVAN KOLENIč: Ako dym z cigariet}

^{84 CORMAN McCARTHY: Cesta}

^{85 DušAN DušEK: Pešo do neba}

^{86 IVANA DOBRAKOVOVá: Prvá smrť v rodine}

^{87 MICHAL WIEVEGH: Anjeli všedného dňa}

^{88 JANA H. BERTOLASI: Nahí strážcovia raja}

^{89 MARY HIGGINS CLARK: Kde si teraz?}

^{90 JANA JURáňOVá: Žila som s Hviezdoslavom}

Odkaz | Jílek, Peter F. 'Rius: Literárna ambulancia #11. In Kritický rub(r)ikon Petra F. 'Ria Jílka [online]. 11. 2. 2013 [2013-02-11]. Dostupné na internete: <http://kritickyrubrikon.jilekonline.eu/2013/02/literarna-ambulancia-11.html>.