Nielen Prvý apríl je oslavou bláznov

Keď Charles Darwin v roku 1859 vydal štúdiu Pôvod druhov a položil tak základy evolucionizmu, nemal ani tušenia, že raz po ňom bude pomenované ocenenie odovzdávané post mortem tým jedincom, ktorí chránia ľudský genofond obetovaním vlastného života.

Históriu Darwinovej ceny možno vystopovať k správe zo 7. augusta 1985 uverejnenej na predchodcovi webových fór – usenete o chlapíkovi neváhajúcom nad seba zodvihnúť ťažký nápojový automat. Avšak snaha vlámať sa do jeho útrob skončila tragicky, udržať takú váhu by predsa aj pre vzpierača nebola žiadna sranda.

Ale nie všetky príbehy boli od začiatku pravdivé, napríklad ten najrozšírenejší o havárii auta s motorom prerobeným na raketový pohon bol neskôr označený za fámu. Poriadok v tom napokon spravila v roku 1993 až Wendy Northcutt, ktorá si zaregistrovala doménu darwinawards.com a začala na nej publikovať verifikované správy o smrteľných nehodách spôsobených nerozvážnym konaním. Táto absolventka molekulárnej biológie na kalifornskej Berkeley a neurobiológie na Stanforde sa po čase dokonca prestala venovať výskumu rakoviny a naplno sa zamerala na internetovú stránku a písanie série kníh o seba kántriacich idiotoch.

Podmienky na získanie ceny majú prísne pravidlá: Svojprávny nominant sa musí natrvalo zbaviť schopnosti šíriť po svete svoje potomstvo, čo sa vo všetkých prípadoch podarí smrťou. Treba zdôrazniť, že jedinečnou, ak teda nehráte ruskú ruletu aspoň so samonabíjacou pištoľou – i to sa už stalo –, medzi finalistov sa nedostanete. No pri nehode nemôže zahynúť náhodný okoloidúci, iba jej strojca.

Medzi najzaujímavejšie prípady s určitosťou patrí partia kamarátov z Poľska, ktorá sa v stave opitosti začala pretekať, kto viac vydrží. Jeden si motorovou pílou neváhal odrezať kus nohy, Krzysztof Azninski si ňou rovno oddelil hlavu od tela a bezprecedentne vyhral stávku.

Američania, pravdaže, v štatistikách vedú. Do análov súťaže sa tiež zapísal pár túžiaci po adrenalínovej vyhliadke na rieku Des Moines zo železničného mosta. Preto priviazali laná priamo o koľajnice a spustili sa po nich nad priepasť. Na vlakový cestovný poriadok úplne zabudli.

Akokoľvek komicky takéto spôsoby odchodu zo sveta znejú, vždy sa v ich pozadí bude ukrývať bolesť najbližších. Z nešťastia druhých sa však dá poučiť: Na začiatok stačí dodržiavať pravidlá cestnej premávky, nechodiť so žiadnymi ústavnými činiteľmi na poľovačku, pozorne čítať návody na použitie a dúfať, že sused odvedľa sa s cigaretou v ústach po nociach nebabre v plynových rozvodoch. Väčšina bláznov totiž uvedené kritériá nespĺňa a berie zo sebou aj tých, ktorí sa ocitli – ako sa hovorí – v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

Vyšlo na Ja to tak, v slovenskej edícii Le Monde diplomatique.

Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Nielen Prvý apríl je oslavou bláznov. In Je to tak : Le Monde diplomatique. 1. 4. 2013.