V
Chorvátsku treba klásť na životosprávu oveľa väčší dôraz, ináč sa môže stať, že
z posedávania v kafići, čo je kultúrno-sociálnou zvyklosťou všetkých Balkáncov,
si cudzinec nezvyknutý na také množstvá kofeínu v krvi, privodí iba vysoký
tlak. A keď mu z pekarnice, ktoré sú tiež na každom kroku ako lokálna
alternatíva k americkým fastfoodových sieťam, zachutí lahodný, no za to správne
mastný burek plnený syrom alebo šunkou, čísla na váhe začnú byť znepokojivé.
Preto
som do stravovania zaviedol prísnu disciplínu a začal chodiť na jogu, aby som
počas letnej dovolenky pri Jadranskom mori nepôsobil ako nemecký dôchodca.
Jeden taký deň som však skoro nestihol prísť na hodinu, električky na Trg bana
Josipa Jelačića, teda na hlavné záhrebské námestie nepremávali. Krátko na to
som sa dozvedel, že tých stotisíc ľudí blokujúcich dopravu vítalo generálov
Anteho Gotovinu a Mladena Markača, ktorých haagsky tribunál zbavil obvinení z
vojnových zločinov.
Do
centra sa mi, našťastie, podarilo dôjsť včas a vyhnúť sa rozjarenému davu. Vždy
som sa unanimizovaného vedomia desil. V ten večer sa mi asi z uvedených dôvodov
zasa nepodarilo dosiahnuť nirvánu, v hlave som totiž neustále rozoberal fakt,
že ešte na začiatku dvadsiateho prvého storočia jestvujú v Európe vojnoví
hrdinovia. Pičku materinu! Tam, kde sa rozkazuje o zabíjaní, predsa niet
žiadnych heroických skutkov.
Odborníka
na bývalú Juhosláviu však zo mňa nerobí vzhliadnutie debutového filmu Angeliny
Jolie In the Land of Blood and Honey, ani oscarovej snímky Ničija zemlja,
spýtal som sa preto domácich. Jedna z odpovedí mi dávala logiku: generáli boli
v defenzíve, len bránili krajinu proti de facto srbskej armáde, na ktorú sa –
paradoxne – roky finančne skladala celá federácia. Ale vojna nie je šachová
partička a všetky tie svinstvá okolo nej zostanú, na oboch stranách, bez ohľadu
na to, za aké idey sa páchali.
Myšlienky
na vojnu sa mi opätovne vrátili až po prekročení slovenskej hranice, keď som sa
snažil autom kľučkovať po rozbombardovanej komunikácii. Na chorvátskych cestách
som sa na veľké počudovanie doteraz s výtlkmi nestretol.
Vyšlo na Je to tak, v slovenskej edícii Le Monde diplomatique.
Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Životospráva, vojnoví hrdinovia a výtlky : Chorvátsky zápisník. In Je to tak : Le Monde diplomatique [online]. ISBN 1337-8872. 4. 5. 2013 [cit. 2013-05-04]. Dostupné na: <http://www.jetotak.sk/autonomna-zona/zivotosprava-vojnovi-hrdinovia-a-vytlky-chorvatsky-zapisnik>.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára