Zrkadlenia pre mňa boli zaujímavou skúsenosťou,
pretože som mal možnosť vidieť výber zo súčasnej básnickej produkcie
začínajúcich slovenských autorov. A hneď aj nemálo končiacich.
Akékoľvek
literárne súťaže totiž priťahujú i ľudí, ktorí talent nemajú, iba túžbu
byť spisovateľom, viac sa im azda páči zromantizovaná predstava bohémskeho života
umelcov.
Na rozdiel od hudby alebo maľovania na profesionálne písanie netreba akademický diplom, okrem toho, gramotnosť je súčasťou povinnej školskej dochádzky. No vedieť si pripraviť obed z nikoho automaticky nerobí kuchára. Tým chcem len povedať, že slovesná tvorba môže pre mnohých pokojne fungovať ako osobná terapia, ak pociťujú potrebu dať niečo zo seba na papier.
Viacerým účastníkom práve chýbalo kritické zhodnotenie vlastných možností, ináč povedané, kde je hranica medzi naozajstnou poéziou a domáckym sa hrajkaním so slovíčkami. Za priam exemplárny príklad sa dá považovať téma lásky, na ktorej pohorela väčšina samozvaných veršotepcov.
Z toľkého klišé a rýmovačiek ma rozbolela hlava a asi tiež z uvedomenia, že hlavne mladým uniká vývin v lyrike za posledných minimálne dvesto-tristo rokov. Myslím to úplne vážne, akokoľvek prehnane to znie. Literatúra je v podstate remeslo a dozaista by bolo dobré spoznávať skutočných majstrov praobyčajným čítaním, lebo v roku 2013 nevedieť, že slabičnému veršovému systému sa tešia najmä škôlkari, je také... diletantské.
Preto som rád, ak sa finalistom, či už intuitívne alebo vedome, podarilo zostať aspoň v minulom storočí, kdesi v avantgarde, nebodaj postmoderne. Želám im, aby nestratili inšpirácie a tvorivo sa stále posúvali.
Vyšlo v zborníku Zrkadlenia 2013.
Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Slová porotcov. In Zrkadlenia 2013 : Zborník literárnej súťaže. Prievidza : Literárny klub Poet, 2013, s. 6. ISBN 970-80-971311-1-1.
Na rozdiel od hudby alebo maľovania na profesionálne písanie netreba akademický diplom, okrem toho, gramotnosť je súčasťou povinnej školskej dochádzky. No vedieť si pripraviť obed z nikoho automaticky nerobí kuchára. Tým chcem len povedať, že slovesná tvorba môže pre mnohých pokojne fungovať ako osobná terapia, ak pociťujú potrebu dať niečo zo seba na papier.
Viacerým účastníkom práve chýbalo kritické zhodnotenie vlastných možností, ináč povedané, kde je hranica medzi naozajstnou poéziou a domáckym sa hrajkaním so slovíčkami. Za priam exemplárny príklad sa dá považovať téma lásky, na ktorej pohorela väčšina samozvaných veršotepcov.
Z toľkého klišé a rýmovačiek ma rozbolela hlava a asi tiež z uvedomenia, že hlavne mladým uniká vývin v lyrike za posledných minimálne dvesto-tristo rokov. Myslím to úplne vážne, akokoľvek prehnane to znie. Literatúra je v podstate remeslo a dozaista by bolo dobré spoznávať skutočných majstrov praobyčajným čítaním, lebo v roku 2013 nevedieť, že slabičnému veršovému systému sa tešia najmä škôlkari, je také... diletantské.
Preto som rád, ak sa finalistom, či už intuitívne alebo vedome, podarilo zostať aspoň v minulom storočí, kdesi v avantgarde, nebodaj postmoderne. Želám im, aby nestratili inšpirácie a tvorivo sa stále posúvali.
Vyšlo v zborníku Zrkadlenia 2013.
Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Slová porotcov. In Zrkadlenia 2013 : Zborník literárnej súťaže. Prievidza : Literárny klub Poet, 2013, s. 6. ISBN 970-80-971311-1-1.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára