Interview s Petrom F. ‘Riom Jílkom

Čo znamená byť zahraničným lektorom?

V prvom rade je to pocit zodpovednosti, pretože moju pozíciu definuje medzinárodná zmluva; som zamestnancom Univerzity v Záhrebe, ale aj Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Okrem primárnych pedagogických povinností mám na starosti i kultúrnu agendu v zmysle organizovania podujatí, ktoré propagujú Slovensko.

Priblížte funkciu lektorátu.

Lektoráty slovenského jazyka a kultúry sú inštitúcie slovenského ministerstva školstva zriaďované pri zahraničných slovakistických pracoviskách s cieľom podporiť na nich výučbu a zvýšiť jej úroveň. Momentálne sa nachádzajú v Bielorusku, Bulharsku, Číne, Francúzsku, Chorvátsku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rumunsku, Rusku, Slovinsku, Srbsku, Taliansku a na Ukrajine. Ten záhrebský patrí medzi najväčšie a oslavuje už dvadsať rokov.

Aké akcie ste doteraz organizovali?

Najviac som hrdý na dva ročníky Dní slovenskej kultúry, ktoré v chorvátskej metropole prezentujú súčasné umenie. Medzi hosťami boli fotografi Šymon Kliman a Filip Vančo, spisovatelia Balla, Agda Bavi Pain, Ivan Štrpka, Marek Vadas, premietali sa krátke filmy Fongopolis, Nový život, Pandy, Posledný autobus, Sneh, aj celovečerný Kandidát režiséra Jonáša Karáska. Hlavným organizátorom festivalu je občianske združenie Udruga Os, kde som členom. Za zaujímavý tiež považujem multilingválny projekt Babylon Café; v kaviarni Grič si raz mesačne môžete sadnúť k stolu a s native speakerom komunikovať vo vybranom jazyku, napríklad v angličtine, čínštine, francúzštine, chorvátčine, maďarčine, portugalčine, ruštine, slovenčine, španielčine či švédčine.

Chystáte ešte niečo do budúcnosti?

Určite spolupracovať pri realizácii ďalších Dní slovenskej kultúry. Mladú generáciu môže totiž osloviť práve súčasné umenie. Pri tom slovesnom je bariérou často jazyk, preto sa snažím oslovovať niektoré chorvátske vydavateľstvá, aby sa nebáli publikovať slovenskú literatúru, ktorá má mnoho autorov európskeho formátu. Ide to však ťažšie, lebo počiatočné investície sú dosť nákladné.

Počula som, že študenti  vás majú radi, hoci ste prísny. Aký by mal byť dobrý lektor a potrebuje nejakú špeciálnu prípravu na svoju prácu?

Nemyslím si, že som striktný, práve naopak, správam sa dosť kolegiálne, so študentmi komunikujem rovnocenne, no určite vyžadujem dodržiavanie daných pravidiel a seriózny prístup k štúdiu, jednoducho férovosť z oboch strán. Ak mám vyššie nároky, tak iba preto, aby svoje schopnosti využívali na sto percent. Motivácia je dôležitá. Slovenčinu ako cudzí jazyk učím sedem rokov, pôsobil som na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, konkrétne na špecializovanom pracovisku Studia Academica Slova a Katedre jazykov Farmaceutickej fakulty, čiže mám dostatočné metodické skúsenosti s cudzincami.

Do akých projektov ich zapájate?

Napríklad do Slovenskej kravaty, čo je blog, na ktorom uverejňujem príspevky svojich zahraničných študentov slovenčiny. Nachádza sa na stránke slovenskakravata.jilekonline.eu. Potom každoročne prebiehajú výberové konania na populárnu Letnú školu slovenského jazyka a kultúry SAS. V rámci katedry pripravujeme neformálny študentský večierok Haluškovicu a exkurzie po Slovensku. Novinkou je súťaž v umeleckom preklade.

Čím sa okrem lektorskej činnosti zaoberáte?

Pred príchodom do Chorvátska som učil v Bratislave na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy a na Divadelnej fakulte Vysokej škole múzických umení, dokonca na prvom stupni privátnej anglickej Galileo School. Píšem aj literárnu kritiku a spoločensko-politické komentáre.

Páči sa vám v Chorvátsku?

Život v hlavnom meste je bohatý, či už kultúrne alebo spoločensky; vždy sa tu dá niečo robiť. Našiel som si tiež veľa nových známych. Výhodou je – pravdaže – more, veľmi som si obľúbil západnú časť Istrie v okolí Vrsaru. Nesmiem zabudnúť na Jelenu Rozgu :-).

Za rozhovor ďakuje Maja Novković.

Vyšlo v Listoch.

Zdroj | Novković, Maja: Interview s Petrom F. 'Riom Jílkom. In Listy, roč. 6, 2015, č. 8, s. 8-9