Christopher Nolan mal zrušiť premiéru Odysey! Absolventky a absolventi detašovaných pracovísk Vysokej školy života Elona Muska totiž úmorne študovali mykénske obdobie Grécka a Homérove daktylské hexametre. Poďme sa teda pozrieť na ich „argumenty“.
Helenu nemôže hrať černoška (Lupita Nyong’o), lebo nevidiaci Homér ju opisuje ako bieloramennú
Nolan však nenakrútil ani dokument, ani historický film, ale adaptáciu jedného z najväčších mýtov starovekého sveta. Režisér má právo obsadiť herečky a hercov podľa vlastnej umeleckej vízie. O kvalite snímky rozhodnú ich výkon, scenár a nie komisia na schvaľovanie farby pleti tvorená dezolátskym cirkusom, ktorý ovládajú sociálnosieťové algoritmy primitivizmu, akoby ich napadla radikalizovaná huba Cordyceps a prevzala im kontrolu nad rozumom. Ak už chce niekto argumentovať, nech to aspoň robí poctivo.
Starogrécke obyvateľstvo síce rozlišovalo medzi sebou a „barbarskými“ národmi, ale ich svet nefungoval podľa dnešných rasových stereotypov. Viac než odtieň kože ich zaujímali jazyk, kultúra, rod a príslušnosť k určitému mestu alebo územiu. I Herodotos opisuje etiópsky ľud ako bezúhonný, silne veriaci a fyzicky najkrajší, a preto k nemu chodia hodovať olympské božstvá. Memnon, etiópsky kráľ, patrí medzi najvýznamnejších hrdinov trójskeho rozprávania a je rovnocenným súperom Achilla.
Zdá sa, že starovekí Gréci nemali s africkým výzorom žiadny problém na rozdiel od osôbok z doby skrolovacej, ktorých delí od pololegendárneho konfliktu v Malej Ázii cirka 3 200 rokov. Jediné, čo by im naozaj prekážalo, je fakt, že vo filme hrajú ženy, lebo tak fungovalo antické divadlo – všetky roly hrali len muži.
Gréci boli bieli ako antické sochy
A svet až do vzniku farebného fotoaparátu bol čiernobiely, pretože také sú aj staré fotky.
Na antických sochách sa zachovali stopy pigmentov, čo znamená, že boli pôvodne maľované, a moderná archeológia dokáže rekonštruovať ich originálny vzhľad. Biely mramor, ktorý dnes vidieť v múzeách, je často výsledkom stáročí zvetrávania. Ideál čistej bielej antiky sa výrazne posilnil až v 18. storočí a neskôr si ho osvojili aj rasistické pseudoteórie.
Brad Pitt ale ako Achilles vo filme Trója nikomu neprekážal, hoci je historicky rovnako presný ako modrooký Robert Powell v Ježišovi Nazaretskom od Franca Zeffirelliho. Ak Homér napríklad spomínal medovozlatisté vlasy, nemyslel tým severský blond – predstavu, ktorú stvoril Hollywood. Vtedajší Gréci mali tmavšiu pleť i vlasy a vyzerali asi ako dnešní pobrežní Albánci či Turci s výškou medzi 160 až 170 centimetrov.
Černosi boli otroci
Otrokyne a otroci v antickom svete pochádzali prevažne z Frýgie, Lýdie, Skýtie, Trácie a okolitých regiónov. Do otroctva sa človek dostal najmä zajatím vo vojne či pirátskym únosom, no nie pre príslušnosť k rase. To, že si mnohí pri slove otrok automaticky predstavia černocha, je dôsledok novovekého európskeho kolonializmu a atlantického obchodu od 16. storočia.
Stredomorie bolo tisíce rokov priestorom miešania kultúr. Gréci poznali Egypt, Etiópiu, Líbyu a Núbiu. Africké spoločnosti neboli pre antický svet neznámymi, ako spoza nejakého mega MAGA múru. Predstava, že staroveké Grécko bolo etnicky izolované územie obývané ľuďmi, ktorí vyzerali ako chorobne vyblednutý európsky ideál 19. storočia, je novodobý mýtus a nie historická realita.
Pripomeňme si, že ide stále o príbeh, kde existujú bytosti ako čarodejnice meniace ľudí na prasatá, kyklopovia a sirény zabíjajúce námorníkov svojím spevom. Ale najväčším problémom celej Nolanovej adaptácie je – samozrejme (!) – herečkina pokožka, ktorá sa nenachádza v spektre medzi béžovou a svetloružovou (v rasistickej reči – jednoducho nie je biela).
Účinkovanie transrodového herca (Elliot Page) je nechutný „woke“ aktivizmus
Je rovnako tragikomické čítať transfóbne komentáre k filmu, ako keby bolo staroveké Grécko symbolom aktuálneho zdementneného konzervativizmu. Práve civilizácia, ktorá mala k homosexualite oveľa otvorenejší prístup než napríklad Zlovensko v 21. storočí, a ktorej mytológia prekračovala rodové hranice, sa zrazu zneužíva voči kvír komunite.
Mimochodom, Helena sa podľa jednej z verzií báje svojim rodičom nenarodila, ale vyliahla sa z vajca, ktoré im daroval Hermes, čo veľmi nekorešponduje s tradičným belošským rodinným životným štýlom, ktorý údajne položil základy západnej civilizácii.
Homér sa obracia v hrobe
Film mal premiéru 17. júla 2026, ale expertky a experti z internetov – nabudení Muskovým zhodnotením trailera – už mesiace predtým mali dosť voľného času, aby vypisovali, čo by si pomyslel Homér. Je to vlastne ďalšia irónia, lebo nemáme spoľahlivý dôkaz, či vôbec existoval konkrétny básnik s takýmto menom. Antická tradícia mu síce pripisuje autorstvo Iliady a Odysey (ako judaizmus a kresťanstvo pripisujú Tóru Mojžišovi, ba nebodaj Jahvemu), ale skutočné odborníčky a skutoční odborníci vedia, že tieto eposy vznikali dlhým procesom ústneho odovzdávania potulnými pevcami a neskoršieho zapisovania pisármi.
Najväčšou poctou antike je práve kreatívna licencia Nolanovho štábu, ktorý opäť dokázal oživiť tento úžasný príbeh pre súčasné blockbusterové diváctvo po celej planéte. Podobne, ako si ho podľa vlastných predstáv prispôsobovali vtedajší rapsódi a napriek tomu, že nie úplne sedí s archeologickými nálezmi mladšej doby bronzovej.
Vyšlo na blogu Denníka N.
Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. L.: Staroveké Grécko bolo biele, tvrdia internety. In Denník N [online]. ISSN 1339-844X. 19. 7. 2026. [cit. 2026-07-24]. Dostupné na: <https://dennikn.sk/blog/5463040/odysea/>.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára