Hororová konferencia

20. mája sa v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave konala medzinárodná konferencia pod názvom Strach a hrôza s podtitulom Podoby hororového žánru.

Nech vojde ten pravý. John Ajvide Lindqvist

Kto má rád upírske romance, ale z Twilight ságy sa mu dvíha žalúdok, tak román Johna Ajvideho Lindqvista Nech vojde ten pravý si nemôže nechať ujsť. Čitateľ tu totiž nenájde lacný sentimentálny príbeh, kde sa démonická bytosť dostáva do ľúbostného vzťahu s človekom, aby v nej napokon zvíťazilo čosi ľudské ako v rozprávke; tento svet si vystačí bez dobrých a zlých, na ich mieste sú len silnejší a slabší. Azda preto sa zdá byť oveľa skutočnejším.

Hľadanie mythomoteuru J. C. Hronského

Keď si v roku 1941 Jozef Cíger (1896–1960) úradne doplnil priezvisko o prídomok zo svojho umeleckého mena (1), nebol to len akt znovupotvrdenia jeho vtedy už zdanlivo neotrasiteľnej pozície v slovenskom kultúrnom panteóne podľa pseudonymického vzoru Vajanský – Tajovský, išlo o čosi viac; tento krok bol v podstate personálnou úniou medzi jeho spisovateľským a neliterárnym životom, poukazoval na to, že niet žiadnej rozpoltenosti, je iba on sám a vo všetkých smeroch prezentuje jedno jediné stanovisko – to národné. Samozrejme, je náhoda, že sa tento autor narodil na Pohroní, podobne ako Jozef Gregor (1874–1940) v Tajove či Božena Slančíková (1867–1951) neďaleko polichnianskeho prameňa Timrava, no topos ako určujúci sebaidentifikačný element mu v jeho prípade hral do karát, pretože prekračoval rámce lokálpatriotického sentimentu; je to totiž „slovenský Hron!“ (2), ako ho imperatívne oslovuje lyrický subjekt v jednej z predrevolučných básní Andreja Sládkoviča (1820–1872). Symbolický rozmer tejto rieky teda nie je regionálny, ale – naopak – zastupuje ideu slovenskosti pars pro toto.

Lexikón. Steve Vander Ark

Keď sa kniha volá Lexikón, začína to byť naozaj vážne. No a keď má podtitul Neautorizovaný sprievodca príbehmi Harryho Pottera a s ním spojenými materiálmi, vážnejšie to už nemôže byť. Iba ak by šlo len o ten autorizovaný. I preto sa jeho prvé vydanie dostalo pred súd a bolo zakázané. Toto nové je teda všeobecnejšie, viac sa snaží vyhýbať prílišným detailom, aby neporušovalo autorské práva, hoci jeho hlavný zostavovateľ Steve Vander Ark sa aj tak pohybuje – ako sa hovorí – na hrane zákona. V prípade ďalšej žaloby by to však mohol uhrať na psychickú poruchu, pretože ide o skutočného maniakálneho fanúšika všetkého, čo súvisí s Harrym Potterom. 

Nefalšovaný slovenský kebab

No céčková literatúra to už určite nie je, konečne teda môžem povedať, že aj Slovensko má autora, ktorý spĺňa svetové kritériá na menej náročnú čitateľskú zábavu. Keď sa však Juraj Červenák v jednej internetovej diskusii vyjadril, ako musí ľuďom, ktorí fantasy veľmi nepoznajú, vysvetľovať, že to, čo píše, je podobné Pánovi prsteňov, nešlo mu – samozrejme – o hľadanie paralely k svojej tvorbe, pokúšal sa iba veľmi hrubo priblížiť, do akého žánra asi tak jeho knihy spadajú. Ak sa ale nad týmto prirovnaním predsa len pozastavím, povedzme si pravdu, na to, aby si vychutnával čaj o piatej, by musel ešte veľa halušiek gágorom pretlačiť.