K problematike queeringu v prednovembrovej slovenskej próze 20. storočia na príkladoch novely Malka Františka Švantnera a románu Nevera po slovensky Petra Kováčika

Rozsiahle spoločenské pohyby proti politickému zriadeniu v Československu, ktoré vypukli v priebehu novembra 1989, známe aj ako nežná či zamatová revolúcia, mali vo svojej hektike dosah na celkovú kultúrnu dynamiku najmä v tom, že tvorivý proces prestal byť pod drobnohľadom ideologického cenzorstva vševedúcej komunistickej strany. Tento časový údaj sa preto stal dejinným medzníkom i pre slovenskú literatúru, vo svojej komplexnosti sa opätovne otvárajúcu podnetom prevažne zo západnej strany padnutej železnej opony. Napriek tomu vývoj umenia od februárových udalostí v roku 1948 stratil dôležitú kontinuitu s prirodzene nastupujúcimi myšlienkovými a estetickými diskurzmi vo svojich pôvodných štádiách. Aj to bolo dôvodom, prečo prvotnou snahou o odborné uchopenie daného obdobia bola kvantitatívna koncentrácia na „texty vyradených a ‚zatajených‘ diel“ (Bátorová, 1991, s. 7), ako artikulujú Mária Bátorová, Jozef Hvišč, Viliam Marčok a Vladimír Petrík v spoločnej publikácii Biele miesta v slovenskej literatúre z roku 1991. Táto „prvá súvislejšia sonda“ (tamtiež) do vývojových fáz domácej a exilovej tvorby v priebehu dvadsiateho storočia však naráža práve na neznalosť vývinu metodologických paradigiem v povojnovom prostredí severoamerického a západoeurópskeho akademického prostredia. Do určite miery išlo teda väčšmi o angažované vymedzenie voči totalitnému režimu, založenému na leninskej interpretácii marxizmu, čo badať v odstupe času, keď sa do popredia dostávajú viaceré argumentačne neudržateľné skratky; za všetky stačí spomenúť relativizáciu aktívneho pôsobenia Stanislava Mečiara v štruktúrach bábkového štátu nacistického Nemecka: „Čaká nás voči nemu podlžnosť sňať z neho pečať ignorantského mlčania a objektívnejšie posúdiť, nakoľko sa za ‚prehnaným ľudáctvom‘ skrýva historicky potrebné upevňovanie slovenskej kultúrnej identity“ (tamtiež, s. 165).

Marčok z pôvodného autorského tímu sa neskôr pokúsil o syntetické Dejiny slovenskej literatúry III s podtitulom Cesty slovenskej literatúry druhou polovicou XX. storočia, ktoré vyšli v roku 2004, a parciálne sa na ich spracovaní podieľali Michal Babiak, Ondrej Herec, Hvišč, Zuzana Stanislavová a Jaroslav Šrank. Publikácia si však nestanovovala iný cieľ, len „zrekonštruovať priebeh deštrukcií pluralitného modelu“ (Marčok, 2004, s. 11), pričom na mysli sa má zase pokus „vyvlastniť literárny proces spod marxistického výkladu“ (tamtiež).

Jana Cviková o desaťročie neskôr v monografii Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre (2014) na základe skúsenosti s etablovaním rodových štúdií na Slovensku zhodnocuje, že tento „v spoločenských vedách [...] podozrievavý postoj voči [...] teoretickej iniciatíve, ktorá vzišla z ľavicovo orientovaného hnutia“ (Cviková, 2014, s. 67) – konkrétne hovorí o feminizme, no možno sem vo všeobecnosti zaradiť i disciplíny venujúce sa transrodovosti a sexualite, postkolonializmu či intersekcionalite – je reakciou ponovembrových humanitných a sociálnych vied, ako čeliť „traume z ideologického zaťaženia v uplynulých štyridsiatich rokoch“ (tamtiež). Zároveň uvažuje nad neskoršie „značnou kontingenciou a [...] nevyváženou dynamikou“ (tamtiež, s. 95) akceptácie týchto impulzov vo výskume. Či už za tým stojí akademická laxnosť, alebo svetonázorové odmietanie dekonštrukcie spoločenského poriadku, ignoranciou týchto podnetov slovenská literárna veda zostáva naďalej v diskurzívnej prerušenosti.

Jednou z možností, ako túto diskontinuitu výraznejšie prekonať a vyplniť pomyselné biele miesta v slovenskej literatúre, je využiť postštrukturálne a postmoderné interpretačné kľúče na dosiaľ neprebádanú rodovo-sexuálnu oblasť pred prelomovým rokom 1989. Metodologicky inšpiratívnou v tomto prípade môže byť technika queer readingu alebo skrátene queeringu, formujúca sa v queer theory na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch. Jej zakladajúce osobnosti ako Judith Butler, Diana Fuss, Eve Kosofsky Sedgwick, Teresa de Lauretis alebo Michael Warner >>>

Celý príspevok si môžete prečítať v časopise Glosolália.

Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. L.: K problematike queeringu v prednovembrovej slovenskej próze 20. storočia na príkladoch novely Malka Františka Švantnera a románu Nevera po slovensky Petra Kováčika. In Glosolália. ISSN 1338-7146, 2026, roč. 15, č. 15, s. 283 – 291.