Literatúra à la Evelyn

Bezprostredné uvažovanie nad knihou Eklektik Bastard otvára otázku jej generačnej výpovednosti, ktorá vyplýva aj z faktu, že už incipit úvodnej poviedky Metabolizmus sa sústreďuje na postavu „po tridsiatke“ (s. 7). Hoci sa samotná autorka Ivana Gibová verejne vyjadrila, že takýto všeobímajúci zámer nemala, vekovo nielenže patrí do tejto mileniálnej či ypsilonovej kohorty, ale ju i podpichovačne konfrontuje s hodnotovým nastavením a navyše v konkrétnom dobovom časopriestore.

Zbierka feministických literárnych kontemplácií

Názov knihy Bielym atramentom s podtitulom Feministická literárna kritika a gynokritika od Stanislavy Chrobákovej Repar odkazuje na spojenie, ktoré sa objavilo v eseji Smiech Medúzy (Le Rire de la Méduse, 1975), jednom z fundamentálnych a konštitutívnych textov feministického myslenia. Teoretička francúzskej postštrukturálnej školy Hélène Cixous ním metaforicky upozornila na problematiku rodovej identity, neviditeľnú pre normatívnu androcentrickú alebo skôr – derridovsky povedané – falogocentrickú kultúru čierneho písma, oficiálneho diskurzu spoločenských dejinných pohybov, a nabáda na kritické uplatňovanie ženského modu metódou takzvaného písania telom. Uvedomenie jazykového diktátu a jeho odmietnutie predstavuje hľadanie nových možností (seba)vyjadrenia a súčasne otvára priestor vymaniť sa z tradicionalistických ontologických štrukturácií kategórií rodu a sexuality.

Načúvať zvukom vesmíru

Knižný debut Barbory Hrínovej svojím názvom Jednorožce recykluje symbol, ktorý v európskom kultúrnom prostredí už od čias stredoveku zastupuje kurtoázne ideály čistej a nevinnej lásky. Hoci v mnohých dobových vyobrazeniach išlo najmä o teologickú alegóriu na zvestovanie nepoškvrneného počatia, keď sa Márii zjavil archanjel Gabriel, aby jej oznámil, že bude matkou božieho syna, ľudová mágia zasa cez podvodný predaj narvalích zubov alebo sloních klov na liečebné účely zvýrazňovala vzácnosť týchto bájnych zvierat. I preto sa ešte na začiatku dvadsiateho prvého storočia v bežnom povedomí zachováva tento atribút. Autorka však s týmto populárnym totemom pracuje subverzívne a v rovnomennej poviedke ponúka výjav zo života dovolenkujúcej partie štyridsiatnikov s pivnými bruchami v bazéne: „Nafukovačky s dúhovými hrivami zaberajú tri štvrtiny vodnej plochy.“ (s. 132).

Filov debut je béčko, ale lepšie než od Hvoreckého

Jakub Filo si ako novinár denníka Sme, venujúci sa najprv vedecko-technologickej rubrike a neskôr aj politickému spravodajstvu či komentovaniu aktuálneho spoločenského diania, postupne našiel tematický prienik v problematike ochrany životného prostredia. Hoci v podcaste uvedeného média o klimatickej kríze, ktorý pripravuje spoločne s Katarínou Kozinkovou, spomína, že k environmentálnemu aktivizmu mal blízko už počas dospievania, intenzívnejšie začal v redakcii presadzovať jeho posolstvá približne v čase, keď Greta Thunberg organizovala vo Švédsku prvé študentské štrajky, rýchlo sa formujúce do celosvetového ekologického hnutia známeho i cez pomenovanie Piatky za budúcnosť. Osobne ho však zasiahla úvahová kniha Neobývateľná Zem: Život po oteplení (2019) od amerického publicistu Davida Wallacea-Wellsa, načrtávajúca katastrofické scenáre planetárneho biotopu v prípade neustáleho narastania priemerných teplôt vzduchu a povrchového vodstva. Tu niekde sa zrodila myšlienka napísať vlastný román.

Macsovszkého chinoizérie

Keď Peter Macsovszky v zbierke krátkych próz Čínske kino odkazuje na rumunsko-francúzskeho filozofa existenciálneho iracionalizmu a pesimizmu Emila Ciorana, ktorý tvrdí, že „spisovatelia sú vyčerpaní ľudia“ (s. 256), zdá sa, akoby vystihol práve sám seba, majúc na mysli poetologický spôsob uchopenia uvedenej knihy. Túto únavu autora primárne vyvoláva už skonvencionalizovaná metóda postmoderného písania – formálne zakotvená v obligatórnej koláži citátov, parafráz a sumarizácií –, ale aj obsahová anachronickosť, vychádzajúca z transcendentálneho upínania sa na orientálne kultúry.