Urýchlene som napísal blogový príspevok a snažil sa upozorniť médiá,
politikov i tretí sektor, že čosi nie je v poriadku; je totiž nemožné,
aby i deti a tínedžeri upierali jednému celému národu elementárne
ľudské a občianske práva či ho jednoducho posielali do plynu.
Neubehol ani
týždeň a bolo ich viac ako sedemdesiattisíc. I Trnava má menej
obyvateľov. Nakoniec bola stránka zrušená, symbolicky na výročie sedemnásteho
novembra. Neviem o žiadnych trestnoprávnych dôsledkoch, napriek tomu, že
vicepremiér pre ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič sa dušoval, že podal
podnet na prokuratúru. Krátko na to však získal v krajských voľbách bývalý
samozvaný führer zakázaného politického subjektu Marián Kotleba desať percent;
Banskobystričania už asi zabudli na svoju protifašistickú minulosť.
Pravicový extrémizmus už nie je periférny. I vďaka týmto
ľuďom, ktorí v sebe nosia nenávistné stereotypy. Prečo si trinásťročný hiphoper
z Bratislavy myslí, že z jeho daní štát stavia byty Cigánom na východnom
Slovensku? Prečo mi na letnej dovolenke v Turecku hovorí histológ od
Nitry, že nie je rasista, ale čiernych vo všeobecnosti nemá rád? Tieto prípady
pars pro toto poukazujú na skutočnú stránku šovinizmu a xenofóbie, ktorá
nemá absolútne nič spoločné s intelektom alebo vzdelaním, práve naopak,
ide iba o emocionálny kŕč osobnostnej plytkosti, snaha nájsť vinníka za
svoje vlastné problémy či komplexy. Adolfovi Hitlerovi sa to takmer podarilo,
fyzicky zlikvidovať kultúrnu a solventnú vrstvu židovského obyvateľstva,
i prvý samostatný slovenský štát s radosťou podporil túto iniciatívu,
dnes však počas ekonomickej krízy sa našli ďalší, ktorých treba obviniť – sociálne
slabé skupiny rómskeho obyvateľstva.
Rómska problematika sa nijako nezhoršila; jestvuje mnoho projektov,
ako integrovať marginalizované komunity do majoritného života. Nie je to však
otázka rokov, ale desaťročí. To, že sa o pozitívnych výsledkoch
pracovníkov v teréne a ďalších odborníkov nevie nič, majú na svedomí
lacné komerčné médiá, ktoré radšej do svojho vysielania zaradia to, čo bude mať
vyššiu sledovanosť ako malé úspechy v živote nejakej rómskej osady kdesi
na východe. A ktovie, či by aj malo zmysel poukázať na túto stránku.
Priemer bol vždy stádovitý, dokáže vidieť iba to, čo chce a čo mu
vyhovuje, i preto sa nechá unášať populistickým balastom a utvrdzovať
sa v konšpiráciách.
Byť proti Rómom je cool. A tento trend stále rastie. Občianska
výchova je dvadsať rokov po páde komunizmu v troskách. Rodina či školský
systém na Slovensku ako bazálne inštitúcie nedokážu vycizelovať občana, ktorý
kriticky vníma spoločenskú situáciu a vie ju nielen objektívne zhodnotiť,
ale sa aj aktívne postaviť voči anachronickým tendenciám nacionalizmu či iným
podobám zhubných ideológií. Svoju krátku úvahu zakončím komentárom relatívne
pohľadnej dievčiny z Facebooku, ktorá je zároveň mementom nebezpečenstva
ľudskej hlúposti: „ale
to zalezi na nas ci sa nieco zmeni alebo nie.Ale to by chcelo velmi radikalnu
zmenu ktora sa vola porusovanie ludksych prav ale ONI NIE SU LUDIA !!!!“
Vyšlo na Je to tak, v slovenskej edícii Le Monde diplomatique.
Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Byť proti Rómom je cool. In Je to tak : Le Monde diplomatique [online]. ISBN 1337-8872. 25. 2. 2010. [cit. 2013-10-27]. Dostupné na: <http://www.jetotak.sk/editorial/byt-proti-romom-je-cool>.
Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Byť proti Rómom je cool. In Je to tak : Le Monde diplomatique [online]. ISBN 1337-8872. 25. 2. 2010. [cit. 2013-10-27]. Dostupné na: <http://www.jetotak.sk/editorial/byt-proti-romom-je-cool>.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára