Bratislavskí taxikári. Kapitola sama o sebe! S cudzincami sa k tejto téme vždy nejako dostanete. Zostáva položartom dávať rady, no v praxi to na smiech nie je.
Na študentskej exkurzii po Slovensku sa, napokon, nachytal môj kolega. Vodič autobusu nešťastnou náhodou prešiel hranicu bez toho, aby si prevzal prístroj zaznamenávajúci používanie diaľničných úsekov. Neprívetivú obsluhu hneď na prvej čerpacej stanici v Jarovciach poprosili, aby im zavolala taxík, museli sa totiž po takzvaný go-box vrátiť. Avšak zaplatiť sedemdesiat eur nie je žiadna sranda, hlavne keď po kontaktovaní dispečingu zistili, že Mikuláš K. v čiernej Škode Superb už v taxislužbe pomenovanej podľa Karibských ostrovov nepracuje, hoci nemá problém v jej mene vydávať daňové doklady.
Ak sa Slováci obávajú, že im takéto situácie zhoršia renomé vo svete, mýlia sa, vyplýva to aj z ankety o obraze Slovenska v Chorvátsku, ktorú spracúvali moji študenti. Výsledky boli vcelku pozitívne, veď viacero respondentov stále považuje za hlavné mesto Slovenska Prahu a jeho prezidenta nazývajú Václavom Havlom. Horšie to začína byť iba vtedy, len čo si so Slovenskom asociujú ukričanú rodinku turistov, ktorí si nosia jedlo z domu, v obchodoch a reštauráciách žgrlošia a tata si do sandálov obúva nohy zásadne v ponožkách.
Bežným mladým Chorvátom by nezaškodilo zopakovať si niektoré kapitolky z dejepisu a zemepisu, napriek tomu sa medzi nimi čosi deje. Dobrým príkladom je projekt U ime svake obitelji (V mene každej rodiny), ktorý je kontrareakciou na konzervatívnu iniciatívu U ime obitelji (V mene rodiny), snažiacu sa cez referendum dostať do ústavy definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy. Mnoho vysokoškolákov sa aktívne postavilo na stranu homosexuálov organizovaným šírením občianskoprávnej osvety. Pochopenie, že najvyšší zákon štátu sa nemá ľuďom pliesť do postele, sa stretlo i s humornými požiadavkami: Ak sa už má zaoberať gejmi a lesbami, tak prečo tiež konštitutívne nezakotviť typické balkánske pečivo burek ako spojenie lístkového cesta s mäsom?! Čo tam po tom, že niektorí majú radi tvarohovú plnku, nech si idú kadeľahšie!
A tak Chorvátsko, ktoré vstúpilo takmer o desať rokov neskôr do Európskej únie, v mnohom Slovákov predbieha. Nie iba tým, že miestny homofóbny folklór nezostáva novou generáciou nepovšimnutý, aj tým, že v takom Záhrebe si môžete pokojne vytočiť číslo na ekologické taxi jazdiace výhradne na hybridných automobiloch.
Vyšlo na Je to tak, v slovenskej edícii Le Monde diplomatique.
Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Taxikári, Československo a homofóbia : Chorvátsky zápisník. In Je to tak : Le Monde diplomatique [online]. ISSN 1337-8872. 20. X. 2013 [2013-10-20]. Dostupné na: <http://www.jetotak.sk/europa/taxikari-ceskoslovensko-ahomofobia-chorvatsky-zapisnik>.
vidno ze autor sa "vyzna", nema o taxikarceni ani paru...
OdpovedaťOdstrániť