Kto
očakával na Dňoch slovenskej kultúry v Záhrebe výstavu paličkovaných
čipiek zo Španej doliny, ochutnávku bryndzových halušiek a gýčovité scenérie
tatranských štítov, pod ktorými sa preháňajú ovečky a bačovia hrajúci na
fujare, sa určite milo prekvapil.
Môžu za to bývalá chargé d’affaires z chorvátskej ambasády na Slovensku Tuga Tarle a v Bratislave narodená výtvarníčka Lýdia Luisa Patafta dlhodobo žijúca a tvoriaca v Chorvátsku. Spoločne založili združenie Udruga Os s cieľom obohatiť záhrebskú kultúrnu scénu, čo sa im podarilo hneď prvým veľkým projektom. Vo významnej kooperácii slovenského veľvyslanectva, ministerského lektorátu a miestneho krajanského spolku zorganizovali po rokoch ticha akciu, ktorá oslovila mnohých návštevníkov kultového KIC-u priamo v historickom centre starého mesta.
Môžu za to bývalá chargé d’affaires z chorvátskej ambasády na Slovensku Tuga Tarle a v Bratislave narodená výtvarníčka Lýdia Luisa Patafta dlhodobo žijúca a tvoriaca v Chorvátsku. Spoločne založili združenie Udruga Os s cieľom obohatiť záhrebskú kultúrnu scénu, čo sa im podarilo hneď prvým veľkým projektom. Vo významnej kooperácii slovenského veľvyslanectva, ministerského lektorátu a miestneho krajanského spolku zorganizovali po rokoch ticha akciu, ktorá oslovila mnohých návštevníkov kultového KIC-u priamo v historickom centre starého mesta.
Počas
štvordňového festivalu na konci novembra si bolo možné pozrieť nosnú vernisáž fotografií
medzinárodne uznávaného Šymona Klimana pod názvom Beatiful People rozbíjajúcu stereotypný pohľad na Rómov. Účastníčka
programu Nataša Procházková z Generálneho riaditeľstva pre preklad Európskej
komisie sa potešila, keďže vystavená podobizeň dievčatka, ktoré pripomína porcelánovú
bábiku, visí dokonca v jej luxemburskej centrále.
Medzi
hosťami literárnej časti sa zasa objavili autori Agda Bavi Pain a Balla s
vydavateľom Kolomanom Kertészom Bagalom. Poslední menovaní si vlastne odskočili
na Balkán po prezentácii holandského prekladu novely V mene otca priamo z Amsterdamu. Napriek tomu, že
slovenská literatúra je pre Chorvátov veľkou neznámou, o úryvky z čítaných
textov sa postarala talentovaná prekladateľka Maja Novković. A možno si
ich domáci budú môcť čoskoro prečítať v úplnej knižnej podobe, ak sa
podarí získať plánované financie.
Napokon,
dôležitú úlohu zohrávalo tiež premietanie troch súčasných filmov Pandy, Posledný autobus a Nový
život. Prevažne mladí diváci z regiónu, ktorého kinematografia má vo
svete nespochybniteľné renomé, si minimálne spravili obraz o tom, že slovenskí
filmári sú schopní vypovedať rovnako naliehavo.
Novovzniknutá neziskovka chce
však zo značky «Dani slovačke kulture» spraviť tradíciu, dá sa teda dúfať v
budúcoročné pokračovanie. Medzitým ale slovenčine v Záhrebe nebude koniec,
pravidelne bude zaznievať ešte v multikultúrnom projekte Babilon café, stačí
iba zájsť do jednej populárnej friendly kaviarničky neďaleko hlavného námestia
a prisadnúť si k stolíku s vlajočkou štátu, ktorého jazyk ovládate.
Pokojne i ku mne, iste sa s vami rád porozprávam, trebárs o nostalgii
za Tatrami a haluškami.
Vyšlo na Je to tak, v slovenskej edícii Le Monde diplomatique.
Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Dani slovačke kulture 2013 : Chorvátsky zápisník. In Je to tak : Le Monde diplomatique [online]. 29. 11. 2013 [2013-11-29]. Dostupné na internete: <http://www.jetotak.sk/europa/dani-slovacke-kulture-2013-chorvatsky-zapisnik>. ISBN 1337-8872.
Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Dani slovačke kulture 2013 : Chorvátsky zápisník. In Je to tak : Le Monde diplomatique [online]. 29. 11. 2013 [2013-11-29]. Dostupné na internete: <http://www.jetotak.sk/europa/dani-slovacke-kulture-2013-chorvatsky-zapisnik>. ISBN 1337-8872.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára