Slová porotcov (2016)

Začína to byť naozaj vážne: vo štvorročnej histórii Zrkadlení dosiahlo neudelenie víťazného miesta svoj hetrik. A to mi Vlado Šimek k zhrnutiu predchádzajúceho zborníka na Facebook napísal, že som „blábolil“ viac než zvyčajne. Žiaľ, nič iné sa nedá ani teraz.

Táto sezóna však bola v porovnaní s ostatnými predsa len o čosi náročnejšia. Mám na mysli z pozície hodnotiaceho. Avšak nie preto, lebo kvalita textov stúpla, nedošlo dokonca ani k ich radikálnemu prepadu. Väčšina sa totiž pohybovala zhruba na rovnakej úrovni. Po vyradení terapeutických veršovačiek so sentimentálnou príťažou teda zostala masa básní suchopárneho poetologického výrazu.

No finálový výber porotcov bol v podstate totožný a veľmi rýchlo sme dospeli k výsledkom. Obe umiestnenia neprekročili markantne ďalších účastníkov, zjavne ale môžu za svoje postúpenie vďačiť detailu, malej drobnôstke, ktorá zavážila.

V mojom prípade som ocenil skratkovitosť vyjadrenia, snahu uchopiť, prípadne zachytiť pocit, stav, aj keď šlo o akési probatio calami. Pri Viliamovi Nádaskom a Kataríne Hrabčákovej som napokon započul ono estetické echo, hoci nerezonovalo dostatočne, aby si zaslúžilo prvé miesto. Nie každý autor musí byť vynikajúci, ale môže si nájsť aspoň štylizáciu alebo tému, ako na seba upozorniť. Hore spomínaný je toho príkladom.

Vyšlo v zborníku Zrkadlenia 2016.

Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Slová porotcov. In Zrkadlenia 2015 : Zborník literárnej súťaže. Prievidza : Literárny klub Poet, 2015, s. 11. ISBN 978-80-971311-4-2.