Slovenčina a banda hlupákov

Hodnotu, ktorú v súčasnosti reprezentuje znalosť cudzieho jazyka, hádam nemusím pripomínať. O angličtine ani nehovoriac. I slovenské univerzity ponúkajú pomerne pestrú paletu, z tých orientálnejších dokonca arabčinu, čínštinu, japončinu a turečtinu. Máme tu filológov, prekladateľov a tlmočníkov, učiteľov. Francúzština, nemčina, španielčina, taliančina sú tiež stále v kurze. Toto je skutočné búranie bariér a hraníc – interkultúrna komunikácia. No dnes je to hlavne aj investícia, nemyslím teraz tú duševnú, ale v pravom zmysle ekonomickú. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, či je v iných krajinách záujem o slovenčinu? Práve túto investíciu sa totiž rozhodol kabinet Ivety Radičovej zlikvidovať.

Fantázia na Slovensku končí

Jediný slovenský časopis zameraný na špekulatívnu literatúru vychádzal od roku 1997 a od roku 2008 prehlbuje svoj záber aj na popkultúru. V medznom roku 2007 sa dostal po prvýkrát do finančných ťažkostí a prestal vychádzať. Toto krátke obdobie prekonal, ale história sa zjavne opakuje.

Peter F. 'Rius Jílek hodnotí Osem hviezd Veľkého voza

Do Ôsmich hviezd Veľkého voza sa mi veľmi nechcelo. V prvom rade to je román, čiže dlhá epika. A po druhé ani nie od autora, ale iba začiatočníka. Moju počiatočnú nechuť púšťať sa do niekoho, kto píše fantastiku – žiaľ, mám dosť negatívne skúsenosti z nekritickosti a obmedzenosti niektorých takzvaných skutočných slovenských spisovateľov píšucich tento typ literatúry –, som napokon prekonal, predsa len porušiť sľub, že sa na tento text pozriem, by bolo neprofesionálne.

Arbeit macht frei

Som za to, aby Rómovia začali makať. Mnohí dali «Páči sa mi to». Nová stránka na Facebooku si pre svoj jednoznačný názov hneď našla fanúšikov. I bulvár tomu napomohol, keď uverejnil video s Petrou Polnišovou, ktorá Lacimu Strikovi vysvetľuje, že by mali „začať makať aj oni!“ A podporili ju ďalší: Jaro Bekr, Ondrej Kovaľ, Filip Tůma, dokonca Silvia Šarköziová z Cigánskych diablov. Konečne sa to niekto zase odhodlal povedať nahlas – po Mariánovi Kotlebovi, Jánovi Slotovi a iným národovcom –, teda „vyjadrit nespokojnost neromov voci systemu“ alebo „ze neprisposobivi maju kazdym dnom vacsie vyhody“, ako sa píše v jednom komentári.

Hviščov literárny podvod(ík)

Špekulatívna téma románu Jozefa S. Hvišča je spoločensky závažná; v jeho svete sa ľudská civilizácia konfrontuje s možným zánikom a vôbec ide o koniec akéhokoľvek života na Zemi, pretože Slnko vyhasína. Mimochodom, reálne takáto situácia nastane za približne päť miliárd rokov, no autor sa odborným faktom vyhýba a náhlu zmenu v solárnych termonukleárnych reakciách zasadzuje do budúcnosti vzdialenej odo dneška azda o nejakých tých osem-deväť tisícročí. Pravdaže je to v poriadku, veď predhodenú vedeckú nepravdepodobnosť chráni licencia fantastiky. Okrem toho, pozornosť sa upriamuje hlavne na univerzálne problémy človeka, ktoré by sa naprieč časom a priestorom veľmi líšiť nemali. Ibaže spôsob, akým sa katastrofický scenár prezentuje, je nezrelý a zapadá do brakovej literatúry – žiaľ –, ani nie súčasnej, ešte i v tom Malinche smrdí za anachronizmom.