26. novembra 2012

Nudizam, SuperStar, Facebook i Kukučín. Hrvatski podsjetnik #1

Slovacima je obično prva asocijacija na Hrvatsku godišnji odmor, a oni koji tu destinaciju redovito posjećuju znaju da se radi o raju za nudiste. Domaćini su, ipak, više-manje sramežljivi. Kako me upozorio jedan Čeh, kojeg sam slučajno upoznao u sauni, Hrvati se u tuševima na bazenu navodno tuširaju u kupaćim kostimima. Prije nego što smo se dotakli svog podrijetla, razgovarali smo, dakako, na engleskom.

Nudizmus, SuperStar, Facebook a Kukučín. Chorvátsky zápisník #1

Slováci si bežne spájajú Chorvátsko s letnou dovolenkovou sezónou a tí, čo aj túto destináciu pravidelne navštevujú, vedia, že ide o raj pre nudistov. Domáci sú však viac-menej hanbliví, v sprchách na bazéne sa vraj zásadne umývajú v plavkách, ako ma upozornil jeden Čech, s ktorým som sa náhodou zoznámil v saune. Kým sme prišli na svoj pôvod, rozprávali sme sa, pravdaže, po anglicky.

20. novembra 2012

Literárna ambulancia #9

Marie Kučerová má dvadsaťdva rokov, na Univerzite Karlovej v Prahe absolvovala sociológiu, istý čas študovala aj filozofiu, momentálne žije v Írsku, vo voľnom čase rada robí koláže, venuje sa tiež analógovej fotografii a nedávno si založila blog.

30. októbra 2012

Liberté, égalité, fraternité ou la mort

Keď sa autori rozhodnú vydať zbierku básní, každý vlastnú, no v spoločnej knihe, buď ide o antológiu, alebo manifest. Pôvodne plánovaný názov projektu – Trikolóra, ktorý pretrval vo výtvarnom spracovaní Ane Ostrihoňovej, skôr svedčí o tom druhom, lebo tieto individuálne poetologické vklady vytvárajú synergický emblém akcentujúci zabudnuté humanistické ciele súčasnej západnej civilizácie. Ale výsledný efekt tohto literárneho počinu, napokon, vystihuje jeho finálny názov; je to strach zo stavu, kam dospela novodobá industriálna spoločnosť, napriek žoviálnemu heslu Veľkej francúzskej revolúcie, do sveta, ktorý sa bojí poézie.

27. októbra 2012

Rasistické retro

„Organizátori černošského pohybu ináč dosť majú starosti krotiť isté vlastnosti svojej rasy, zbavovať svojich príslušníkov sklonu k ľahkomyseľnosti alebo aspoň istého druhu bohémstva, priúčať k väčšej pozornosti o čistotu i vnucovať väčší záujem o vzdelanie a systematickú prácu. Nasťahovanie sa černošskej rodiny do ulice je zavše postrachom a obsadzovanie istej časti mesta znamená útek belochov, lebo černošská neusporiadanosť neznamená dobré susedstvo.“