Urobíme všetko, čo sa dá je kniha Evy Borušovičovej, ktorá sumarizuje jej publikácie na
webových portáloch InZine, T-Station a Inland. Ten prvý sa
v slovenskom prostredí doteraz považuje za internetovú legendu, zvyšné dva
boli jeho nástupnícke projekty s komerčnou podporou značiek T-Com
a TV Joj. I ďalšie mená prispievateľov ako Elena Akácsová, Juraj
Malíček, Maxim E. Matkin – autorkin údajný mužský pseudonym – a Peter Pišťanek
potvrdzovali, že ide o neustále tú istú reinkarnujúcu sa ideu. No vo
všetkých troch prípadoch zjavne chýbala väčšia návštevnosť, pretože dnes sú
stránky týchto online magazínov buď v archívnom móde alebo si ich treba
jednoducho vygúgliť, ak sú ešte dostupné.
Borušovičová napriek tomu opätovne oživuje svoje príspevky. Za to desaťročie sa nahromadili, aby mohli vyjsť aj klasicky, nielen v elektronickej podobe. Otázne je, čo vznikne potom, keď sa vytrhnú z pôvodného časopiseckého kontextu. Vyššie uvedené eziny mali vždy v pláne získať čo najviac čitateľov, preto sa záber jednotlivých rubrík pohyboval od kultúry a umenia až po lifestyle. Autorkine články sa väčšmi približujú k druhému okruhu. Je to typ literatúry a publicistiky, v ktorej nechýbajú slová ako karma a klitoris.
Borušovičová napriek tomu opätovne oživuje svoje príspevky. Za to desaťročie sa nahromadili, aby mohli vyjsť aj klasicky, nielen v elektronickej podobe. Otázne je, čo vznikne potom, keď sa vytrhnú z pôvodného časopiseckého kontextu. Vyššie uvedené eziny mali vždy v pláne získať čo najviac čitateľov, preto sa záber jednotlivých rubrík pohyboval od kultúry a umenia až po lifestyle. Autorkine články sa väčšmi približujú k druhému okruhu. Je to typ literatúry a publicistiky, v ktorej nechýbajú slová ako karma a klitoris.
Prirodzene sa táto kniha núka ženám. Cieľovou
skupinou má zjavne byť tá emancipovaná a vzdelaná, no akceptujúca rodinné
roly manželky či matky. Borušovičová aj tvrdí, že sa s feminizmom
veľmi nestotožňuje, ale jej „vnútorné postoje“ asi také sú. Podobne dvojako
pôsobia i erudované odkazy, ktoré síce svedčia o autorkinej intelektuálnej
kompetencii, avšak hodnotu samu o sebe nemajú, pretože sa bijú
s celkovým konzumným zameraním jej zbierky. Dá sa hovoriť o akejsi
urbánnej pseudofilozofii, v súčasnosti veľmi populárnej, kde dominujú
vzťahy medzi partnermi, priateľmi, ďalej témy ako deti, sex, odžmolkovač a
citrónová omáčka. Skrátka pragmatické životné múdrosti, rady a postrehy
postačujúce na fungovanie v tomto svete. Stačí si ho len zredukovať,
synovi vysvetliť, že boh „je ako počítačová hra“ a Kristus ten, čo
vysvetľuje jej pravidlá alebo uveriť predstave, že keď zomrie Fidel Castro,
„všetko bude inak“.
Nepopieram Borušovičovej štylistické
schopnosti, aj na základe nich sú jej texty svižné a energické, do hardcoveru
však nepatria, skutočne sa hodia do mainstreamových časopisov. Oceniť možno len
zopár – tie, ktoré majú nábeh na poviedku, napríklad Kokôtik a jeho
kamaráti. Tu sa humor pekne miesi s jemnými narážkami na
historicko-politické pozadie.
Iste sa Borušovičová nestane v slovenskom
prostredí Halinou Pawlowskou, ale ideovo ich spája potreba podeliť sa
s vlastným knowhow ako prežiť. „Môžete si ich vziať do autobusu alebo napríklad aj na
záchod. A bude vám tam lepšie,“ výstižne sa zhodnotila autorka pre denník Pravda.
[Borušovičová, Eva: Urobíme všetko, čo sa dá. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovart, 2009. 294 s. ISBN 978-80-808-5995-4.]
Vyšlo na Iliterature.
Zdroj | Jílek, Peter F. ‘Rius. Slovenská Halina?. In Iliteratura [online]. 4. 11. 2011 [cit. 2018-01-25] Dostupné na «http://www.iliteratura.cz/Clanek/29001/borusovicova-eva-urobime-vsetko-co-sa-da». ISSN 1214-309X.
Zdroj | Jílek, Peter F. ‘Rius. Slovenská Halina?. In Iliteratura [online]. 4. 11. 2011 [cit. 2018-01-25] Dostupné na «http://www.iliteratura.cz/Clanek/29001/borusovicova-eva-urobime-vsetko-co-sa-da». ISSN 1214-309X.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára