Obj.: Na jednej strane som sa potešil, pretože som si nostalgicky spomenul na vynikajúce Rómske rozprávky - Romani paramisa od Eleny Lackovej, ktoré som čítaval ešte ako chlapec alebo na poéziu Daniely Hívešovej-Šilanovej či Dezidera Bangu. Tieto tri mená patria k špičke rómskej literatúry na Slovensku.
Dg.: Žiaľ, Cickovej básne nedosahujú takéto kvality a ani by z mojej strany nebolo korektné prirovnávať ju k nim. Myslel som si však, že sa bude venovať reflexii rómstva, čo jej - samozrejme - nevytýkam, lebo príslušnosť k rómskej národnosti automaticky neznamená, že musí tvoriť v tomto duchu. To, čo mi prekáža, je ľudovobaladický nápev, ktorý sa objavuje v kompozícii oboch básní, pričom téma prvej - domáce násilie si vyžaduje oveľa väčšiu, priam synkopickú údernosť. Druhá sa topí v sentimentálnom gýči. Banálna obrazotvornosť zároveň degraduje tému rodového postavenia ženy v spoločnosti.
Th.: Autorke by som odporučil, aby sa prestala hrať s rýmovaním - ibaže by ho subvertovala - a zosilnila sociálny aspekt svojej tvorby. Tak môže mať stále nádej zaujať širšiu čitateľskú verejnosť.
***
Ubolená ženská duša
1. Nebudem už
viacej takto žiť
nechcem sa nechať biť.
A v strachu umierať, čo bude diať sa
keď vojde tyran a bude znovu udierať.
2. Moje deti
v kúte krčia sa
a mne do očí slzy tlačia sa.
V tme tam tíško plačú
a „Otče náš“ modlia sa.
3. Cítim uder
a padám k zemi,
ďalší a ďalší.
Ja kričím Bože odpusti mu
bo nevie čo činí.
4. V potoku
krvi kúpem sa
a Bátorička závidela by mi,
ale ja odísť
chystám sa.
5. Zo zemi
vstávam celá ubolená
no ako víťaz cítim sa .
Ostanem kľačať na kolenách
a opäť k Bohu modlím sa.
6. Bože môj
drahý daj mi silu,
opustiť tento smutný dom.
Chcem opäť cítiť lúče slnka
a vidieť deti s úsmevom.
Planá jabloň
1. Zaseješ semeno a čakáš
Čo sa stane.
Či z toho niečo vyrastie
a zmäknú tvoje dlane.
2. Dlane ti zmäknú
a tvoje srdce tiež.
Keď zbadáš úrodu
v dlaniach ju obýmeš.
3. V tom tvojom poli
vidíš planú jabloň stáť.
Keď nedáva už plody
chceš ju vyrúbať.
4. Chceš jej zaťať do
dreva
a zrazu sa na ženu zmení.
„Nerob to prosím ťa.
pred slnkom ukryjem ťa v tieni.
5. A keď to nie,
môžem sa tvojou ženou stať.
Matkou tvojích detí
pomôžem ti ich vychovať.
6. Nie , nie sú
z môjho tela
ani z mojich kostí.
Vrastú mi do srdca
ako moji vlastný.
7. Moje telo úrodu už
nikdy nedá
no môže sa so mňa stať
len tvoja dobrá žena
8. Žena
obyčajná z planej jablone
bude vždy pri teba stáť.
A tvoje mozoľnaté dlane
slzami bude umývať.
9. Ďakovať ti za súcit
za tvoju lásku vernú.
Budeš ma to museť učiť
kým moje
vlasy nezošednú.
Vyšlo na kritiky.sk.
Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Literárna ambulancia #15. In Jílek píše... : kritiky.sk. 16. 3. 2014. [cit. 2018-05-29]. Dostupné na: <http://jilekpise.kritiky.sk/2014/03/literarnaambulancia15.html>.
Peter ďakujem za kritiku. Ja osobne by som sa nikdy neporovnávala s takými dámami ako boli pani Lacková a pani Danka Šilanova. Boli to dámy pera a slova. Ja som len obyčajná žena. V oboch mojich dielach ak ich môžem tak nazvať je ukážka ako sa cítia dve ženy. V prvej je pravda, že je tam násilie, ale je to tak . Mnohé ženy takto žijú za zavretými dverami. Nejde len o rómske ženy. Druhá poukazuje, ako sa cíti žena, ktorá nemôže mať deti. Aj keď sa hovorí a píše , rómske rodiny sú mnohodetné . To všetko sú stereotypy a je načase aby sa začali konečne odbúravať.
OdpovedaťOdstrániťNaozaj Peter ďakujem , určite sa nad sebou zamyslím a popracujem na sebe.
Ďakujem, že si sa nenahnevala. V podstate mi ide o to, že o sociálnych stereotypoch píšeš v básnických stereotypoch. A témy typu násilie v rodine a predsudky voči Rómom sú natoľko závažné...
Odstrániť