Zrkadlenia sa od väčšiny literárnych súťaží zameraných na začínajúcich autorov v princípe nelíšia. Aj tu sú porotcovia vlastne takí úchyláci, ktorí svoj voľný čas - v mojom prípade jeden piatkový večer - dobrovoľne trávia pri veršoch kruto znásilňujúcich papier. Na gór treba mať jednoducho žalúdok. Veď si len predstavte báseň, kde sa doslova stretnú postmoderna a zemiakový šalát. A potom to všetko zapijete džinom, pivom, vínom, whisky a ešte si pripálite cigaretu. No tomu už nepomôže ani endiaron.
Nechcem - samozrejme - agitovať prohibíciu, nebodaj zakázať tabak alebo ma niekto dokonca obviní, že ma platí farmaloby. Každý hádam pochopil, že viac-menej žartujem. Kto by sa totiž nerozosmial pri predstave ako devätnásťročný samokorunovaný bohém popíja kentucký bourbon s horkou dubovou chuťou, hoci v reálnom živote možno nerozozná presladenú kofolu od fejkových šofokofotín. To k autenticite.
O láske už nebudem hovoriť, pri zvolaní ó som okamžite text roztrhal, spálil a popol spláchol. Do budúceho ročníka odporučím svojim kolegom, aby do pravidiel zaviedli jednoznačný zákaz používať tieto lexikálne jednotky: gniaviť, hoc‘, holubienka, križovatka, nebeský, pahreba, priecestie, stvora, šachovnica, vtáča, za ktoré by sa nehanbila ani čítanka pre základné školy z osemdesiatych rokov.
Vyšlo v zborníku Zrkadlenia 2015.
Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Slová porotcov. In Zrkadlenia 2015 : Zborník literárnej súťaže. Prievidza : Literárny klub Poet, 2015, s. 6. ISBN 978-80-971311-3-5.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára