Z hrdzavejúcej Matice...

Prednášky Genovévy Grácovej a Petra Maruniaka konaných v Stredisku zahraničných Slovákov Domu Matice slovenskej v Žiline z roku 2006 spolu s ďalšími, bonuso­vými príspevkami tvoria publikáciu Vydavateľstva Matice slovenskej Bližšie k poznaniu pravdy.

Duna: Herbertov odkaz

„Začiatok je doba, keď treba pozorne dbať na čo najpresnejšiu rovnováhu. To vie každá sestra Bene Džesseritu. Skôr než sa teda začnete zaoberať poznávaním života Muad’Diba, dbajte v prvom rade na to, aby ste ho zaradili do jeho doby: narodil sa v 57. roku vlády padišáha imperátora Šaddáma IV. A obzvlášť dbajte na to, aby ste ho umiestnili do jeho sveta: na planétu Arrakis. Nech vás nemýli skutočnosť, že sa narodil na Kaladane a že na ňom prežil prvých pätnásť rokov svojho života. Jeho svetom navždy zostane Arrakis, planéta známa ako Duna.“

Moje stretnutie s Bennym Golsonom!!!

Benny Golson bol prvým jazzovým hudobníkom, ktorý mi v puberte učaril natoľko, až som sa po neustálom počúvaní geniálne emotívnych sól z albumu Moanin‘ od Arta Blakeyho & The Jazz Messengers, rozhodol začať hrať na saxofóne. Táto magnetofónová nahrávka vlastne neovplyvnila len mňa, ale i generáciu budúcich jazzových hudobníkov študujúcich na žilinskom konzervatóriu narodených po roku 1976. Nebojím sa dokonca tvrdiť, že bola prvou hardbopovou v tomto prostredí.

Instantný plejboj

Román Sexodus napísal Bukowsky, nie však Charles, ten sa – okrem toho – píše s mäkkým i, ale Z. H. zo Slovenska. Či už má tento pseudonym poukázať na akúsi literárnu súvislosť – alebo hádam aj samotný názov knihy, ktorý pripomína román Sexus od Henryho Millera –, predsa len sa v tomto prípade umelecká nekonformnosť zamieňa za populárny efekt. Hoci knihu autor sám v jednom rozhovore charakterizoval ako autobiografickú, štylizácia tento rozmer prekonáva a zaraďuje ju medzi nenáročné čítanie s ťažiskom na sentimente a konvenčnej eroticko-pornografickej motivike.

Aj o vetre, aj o bezvetrí

Debut Diany Mašlejovej vystihuje prchavosť. Jej texty sa preto ani nepokúšajú preniknúť do problematiky ľudského života, chcú ho skôr uchopiť čo najvšeobecnejšie a pocitovo, bez užitia náročných výrazových prostriedkov. Neznamená to však, že zbierka Aj o vetre je triviálna v negatívnom zmysle, nekomplikujúca poetika sa totiž otvára väčšmi laickému čitateľovi, ktorý neuvedomele vyhľadáva v umení stotožnenie sa s osobnými estetickými a ontologickými východiskami na základe skúsenosti či reflexie. Autorkin základný rukopis tak pendluje medzi konvenčnou sentimentalitou a skúšaním preklenúť ju, niekedy podareným, inokedy zasa nie.