Úvodník

Rok je dosť dlhý čas na to, aby správy o Danielovi Tupom zneli už len agentúrne a banálne. Taký je život. Aj tento príbeh napokon zapadne prachom ako príbeh Mária Gorala, Anastázie Balážovej, Karola Sendreia a mnohých ďalších, ktorí sa stali alebo iba stanú obeťami násilia a nenávisti. Čo po nich zostane? Pamätník na Tyršovom nábreží v Bratislave – memento okoloidúcim, že ľudská hlúposť vie i zabíjať. Daniel však mal šťastie, vrah ho neumlčal úplne, predsa po ňom niečo zostalo – slová, torzo myšlienok, „základy nedohotovenej stavby“ (Daniel Hevier).

Skromná publikácia Vydavateľstva Univerzity Komenského pod názvom Ticho po anjelovi vychádza k prvému výročiu Danielovej smrti. Jej editor Daniel Hevier zostavil zbierku básní pozostávajúcu z literárnych pokusov zachytených na papier či uložených v pamäti mobilného telefónu. Vskutku pokusov – náčrtov bez výraznejšej umeleckej a estetickej hodnoty –, ktorých výpoveď štylizovaná zväčša do modernistického efektu a nálady prezentuje úvahy mladého človeka nad láskou, sebou a svetom či životom a smrťou: „V samote spím / budím sa snami / zaspávam strachom / trpím pochybami // Žiletka padá mi z rúk / nedokáže vykúpiť ma z múk / kráčam svetom, blúdim tmou, / pátram po pohrebisku stratených snov // Stojím vo dverách, / kŕčovito zvieram kľučku, / so zrakom upretým na stenu / hľadám slučku / so zrakom upretým na stenu / hľadám slučku“ (Bezmocný (Bezsenný) pacient).

Iste, dalo by sa pokračovať – kriticky sa vyrovnať so zbierkou a posunúť ju na literárnu perifériu, dalo by sa poukázať aj na viacero editorských a grafických nedostatkov –, ale táto publikácia nepatrí do literatúry, jej hodnota je mimo nej, skrýva sa v sentimente, v politickom geste a v občianskom postoji. I preto dochádza k nepochopeniu významu publikácie, šíria sa vtipy typu Chceš vydať knihu? Nechaj sa zabiť! dokazujúce, že ľudská hlúposť naozaj nemá hraníc. Šíriteľom tohto humoru možno len odkázať, nech to spravia – nech sa nechajú dobodať, upáliť, dobiť na smrť.

Hoci v poslednom období vo verejnom živote badať trend angažovať sa v boji proti prejavom neznášanlivosti, treba mať na pozore, že aktivity, v ktorých sa až príliš opakujú slová láska či právo a poriadok celkovú problematiku zjednodušujú. Neskrýva sa za nimi nič, iba ďalší extrémizmus; jeden si sníva svoj tichý proudhonovsko-bakuninovský sen a druhý by – naopak – zákonom obmedzoval a riadil slobodu vyjadrovania. No riešenie je niekde úplne inde; nie je v ideológiách, ani v kriminalizácii a perzekúcii ľudskej hlúposti, ale v osvete a vo výchove.

Zaujala ma narodeninová fotografia dvojročného Daniela; malý chlapec hrajúci sa s horiacou sviečkou na torte. „Stekajúce kvapky menia sa na slová, / voskové spomienky už len ozvena zachová“. Niekedy sa stačí zamyslieť a pouvažovať, niekedy netreba slov.

[Tupý, Daniel, Ticho po anjelovi : Básne a myšlienky z pozostalosti. 1. vyd. Edit. Daniel Hevier. Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského, 2006. 88 s. ISBN 80-223-2257-1.]

Vyšlo v Lete.

Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Úvodník. In Let. ISSN 1336-6904, 2006, roč. 2, č. 20, s. 806-807.