Duna: Herbertov odkaz

„Začiatok je doba, keď treba pozorne dbať na čo najpresnejšiu rovnováhu. To vie každá sestra Bene Džesseritu. Skôr než sa teda začnete zaoberať poznávaním života Muad’Diba, dbajte v prvom rade na to, aby ste ho zaradili do jeho doby: narodil sa v 57. roku vlády padišáha imperátora Šaddáma IV. A obzvlášť dbajte na to, aby ste ho umiestnili do jeho sveta: na planétu Arrakis. Nech vás nemýli skutočnosť, že sa narodil na Kaladane a že na ňom prežil prvých pätnásť rokov svojho života. Jeho svetom navždy zostane Arrakis, planéta známa ako Duna.“

Moje stretnutie s Bennym Golsonom!!!

Benny Golson bol prvým jazzovým hudobníkom, ktorý mi v puberte učaril natoľko, až som sa po neustálom počúvaní geniálne emotívnych sól z albumu Moanin‘ od Arta Blakeyho & The Jazz Messengers, rozhodol začať hrať na saxofóne. Táto magnetofónová nahrávka vlastne neovplyvnila len mňa, ale i generáciu budúcich jazzových hudobníkov študujúcich na žilinskom konzervatóriu narodených po roku 1976. Nebojím sa dokonca tvrdiť, že bola prvou hardbopovou v tomto prostredí.

Instantný plejboj

Román Sexodus napísal Bukowsky, nie však Charles, ten sa – okrem toho – píše s mäkkým i, ale Z. H. zo Slovenska. Či už má tento pseudonym poukázať na akúsi literárnu súvislosť – alebo hádam aj samotný názov knihy, ktorý pripomína román Sexus od Henryho Millera –, predsa len sa v tomto prípade umelecká nekonformnosť zamieňa za populárny efekt. Hoci knihu autor sám v jednom rozhovore charakterizoval ako autobiografickú, štylizácia tento rozmer prekonáva a zaraďuje ju medzi nenáročné čítanie s ťažiskom na sentimente a konvenčnej eroticko-pornografickej motivike.

Aj o vetre, aj o bezvetrí

Debut Diany Mašlejovej vystihuje prchavosť. Jej texty sa preto ani nepokúšajú preniknúť do problematiky ľudského života, chcú ho skôr uchopiť čo najvšeobecnejšie a pocitovo, bez užitia náročných výrazových prostriedkov. Neznamená to však, že zbierka Aj o vetre je triviálna v negatívnom zmysle, nekomplikujúca poetika sa totiž otvára väčšmi laickému čitateľovi, ktorý neuvedomele vyhľadáva v umení stotožnenie sa s osobnými estetickými a ontologickými východiskami na základe skúsenosti či reflexie. Autorkin základný rukopis tak pendluje medzi konvenčnou sentimentalitou a skúšaním preklenúť ju, niekedy podareným, inokedy zasa nie.

Ľavá ruka Boha. Paul Hoffman

Keby nebol chronotop románu Ľavá ruka Boha špekulatívne fiktívny, bolo by ho možné nazvať historickým. Ibaže jeho postavy žijú a umierajú v akejsi prazvláštnej verzii stredoveku, kde sa hráva box a fajčia cigarety. Tento svet je posunutý od reálnych dejín natoľko, že sa dá chápať ako alternatíva k nim, ale aj ako eventuálny návrat do temného feudalizmu vo vzdialenej budúcnosti. Práve časová nezakotvenosť neznámeho priestoru medzi kláštorným Útulkom spasiteľov na Shotoverskom zráze a metropolou materazziovského impéria Memphisom dotvára v tomto fantasy románe atmosféru tajuplného príbehu, tak trochu s prvkami gotickej i pikaresknej literatúry, smerujúcej do dobrodružnej rytierskej romance. V popredí sú teda túžba po moci, zákulisné intrigy, no i budovanie priateľstva, peripetie s láskou či pokusy dosiahnuť kurtoázne ideály. A za to všetko sa hojne prelieva krv.