Slovensko-čínsky básnik

Jin a jang vníma človek západnej civilizácie dualisticky, ako protikladné princípy, hoci ázijské filozofie, v ktorých táto večná opozícia figuruje, ich chápu komplementárne, teda nič nie je jednoznačné, akýkoľvek fenomén, substanciu tvorí vzájomné pôsobenie oboch síl. V materialisticky determinovanom myslení sa ale s takto formulovanou všepravdou neoperuje, berie sa priveľmi rozpačito, pretože nie je natoľko konceptuálna, aby popísala objektívnu skutočnosť. Okrem toho si získala popularitu najmä medzi prívržencami rôznych ezoterických prúdov, kde sa jej nekriticky, bez hlbšej reflexie pripisuje dôležitosť. Paolo Zhang sa snaží prekonať prvé aj druhé neporozumenie: racionalistickú skepsu a duchovnú povrchnosť.

Na život a smrť

Románom s kriminálnou zápletkou – od detektívnej klasiky až po súčasný triler – neotrasiteľne dominuje predovšetkým anglofónna literatúra. Keď sa však pozrieme na štatistiky predajnosti knižných sérií, iba za posledné roky celosvetovo prekonali magickú hranicu štyridsať-päťdesiat miliónov výtlačkov dvaja autori – pravdaže, každý za seba – pochádzajúci zo škandinávskych krajín. Tou prvou je trilógia Millennium – žiaľ – už nebohého Stiega Larssona zo Švédska a hneď za ním sa drží Nór Jo Nesbø so svojráznym vyšetrovateľom typu drsnej školy Harrym Holem.

Milo Suchomel hostí legendárneho Bennyho Golsona

V Európe uznávaný džezový hudobník Milo Suchomel – tiež producent niektorých popmusic projektov, napríklad Maroša Kramára, Karola Csina či niekdajšej superstaristky Vierky Berkyovej – uvedie 28. novembra  2011 v bratislavskom divadle Ateliér Babylon projekt pod názvom Gypsy Jazz Festival, ktorého sa zúčastní aj legenda svetového džezu – Benny Golson.

Legendárny Benny Golson prichádza na Slovensko

Hudobník a producent Milo Suchomel uvedie 28. novembra 2011 v bratislavskom divadle Ateliér Babylon projekt pod názvom Gypsy Jazz Festival, ktorého sa zúčastní aj žijúca legenda svetovej džezovej scény – samotný Benny Golson.

Fantastika nie je svätá trojica

Pôvodne sa mi zdalo, že napísať niečo o fantastike bude ľahké, no opak bol pravdou. Keď som si položil otázku, čo sa za týmto pojmom naozaj skrýva, napadla mi úvodná scéna z filmu 2001: Vesmírna odysea, kde sa skupina ľudoopov dostane do kontaktu so záhadným monolitom. Táto spomienka je zároveň odpoveďou, prečo ľudia fantastiku vyhľadávajú: lebo im ponúka úžas, ktorý vzniká konfrontáciou skutočnosti so špekuláciou potenciálne možného (veda) či absolútnej imaginácie (nadprirodzeno). Od týchto protipólov sa napokon odvíjajú nosné žánre: science fiction, horor a fantasy. Sú však naozaj také jednoznačné, ako sa bežne javia?