Khalid Biltagi (1965) je filológ a translatológ, špecializuje sa na bohemistiku a slovakistiku, pôsobí tiež na Univerzite Ain Šams v Káhire. Angažuje sa i v politike ako člen Egyptskej sociálnodemokratickej strany zelených. Do arabčiny preložil niekoľko významných diel českej a slovenskej literatúry.
Hoci
sa jedna z esejí Pavla Števčeka (1932 - 2003) venuje J. C. Hronskému (1896 - 1960) cez
prizmu autorstva rozprávkového žánru, jej názov Odklínanie Hronského
(1983) evokuje aj inú - politickú dimenziu, ktorá sa do nej implicitne premieta v podobe ironickej výčitky: „Akoby dozreté črenové
chrupy dnešných literárnych historikov boli hriešne pozabúdali, na čom sa to
kedysi dávno ostrili ich mliečne čitateľské zúbky.“
U dvadsaťšesťročného Stanislava Špana sa občasne prejavujú záchvaty v súčasnosti najrozšírenejšieho civilizačného škrabáctva - blogérie.
Slovník teórie médií A
– Ž
„programovo nadväzuje“ na Slovník
literárnej teórie z roku 2006. Rovnako aj v ňom Peter Valček prináša
terminologické fundamentum, ktoré postačuje na orientáciu v disciplínach
zaoberajúcimi sa jeho nosnou témou.
Po
viacerých odpočúvacích kauzách, ktoré prehrmeli Slovenskom, najviac
zarezonovala Gorila. Netreba však urážať tieto stredoafrické primáty ani literátsky
zhodiť všetku vinu na Dánov, pretože niečo „je zhnité“ priamo v nás. Nezmení
to žiadna nežná či drsná revolúcia, veď keby áno, román Petra Pišťánka
z roku 1991 by bol iba vulgarizmom a nie doslova naplneným
proroctvom. Ale so štatútom hriešnika národa sa mohol pochváliť už
o poldruha storočia skôr Jonáš Záborský.
