Zo slovenského hororu

Publikuje pod pseudonymom Mark E. Pocha a štylizuje sa do roly Charlesa Mansona na českej a slovenskej literárnej scéne. Dá sa však predpokladať, že nie je členom žiadnej nebezpečnej náboženskej sekty a ani potajme nikoho nemučí či nevraždí. Jeho doterajšia tvorba ale potvrdzuje záľubu v hororových subžánroch ako slasher a splatter, čo evokujú už pulpové názvy kníh Krajina kanibalov, Kontakt. Záhuba prichádza z nebies alebo Na Dušičky zomrieš. No román Dom 490 mal byť iný.

Metabarokový Lipcsei

Jeden z atribútov, ktorý by sa dal priradiť k zbierke básní debutanta Ladislava Lipcseia Svätým mečom, je barokovosť. Pravdaže, nie slohovo pôvodná, ale postmileniálna či metamoderná, kde tvar extravagantnej morskej mušle nahradil „slimáčik v tráve“ (s. 84), no stále „smerujúci do nekonečna“ (tamtiež).

Reportérka európskeho formátu

Irena Brežná je často označovaná za slovensko-švajčiarsku autorku, no v knihe Postrehy emigrantky dokumentuje, ako sa jej identita, či už jazyková, etnická alebo občianska, vyplývajúca z uvedeného jednoducho znejúceho popisku, formovala komplikovane v konfrontácii s dejinnými udalosťami, ktoré jednotlivec zväčša ovplyvniť nemôže. Aj rok 1968 bol takým.

Postštruktúrna Bovary

Chris Kraus sa dostala do mainstreamového povedomia v roku 2017, keď Amazon Video uviedlo seriál na motívy jej knižného debutu I Love Dick. V hlavných úlohách tejto dramédie si zahrali Kevin Bacon, Griffin Dunne a Kathryn Hahn. Zápletka medzi nimi stojí na bláznivom vzťahovom trojuholníku, v ktorom sa neúspešná filmárka žijúca v tieni akademicky aktívneho postaršieho manžela zamiluje do nezávislého umelca a neodbytne mu posiela vyznania vo forme listov.

Rite de passage Maroša Hečka

Maroš Hečko použil v názve svojej knihy Ďalej na Západ sa dá ísť len na Východ gnómický prézent, ktorým sa vyjadrujú tvrdenia všeobecnej platnosti. Samotný titul je tak autonómnou výpoveďou, proverbiálnou metaforou putovania a (seba)poznania, reflektuje univerzálnu ľudskú skúsenosť naprieč časom i priestorom, a to, že cieľ nemusí byť vždy ten najpodstatnejší, na rozdiel od cesty k nemu.