Nie je každý chlapec ako Gitón, nie je každé dievča ako Lolita

Prominentná tvár francúzskej literatúry Gabriel Matzneff, laureát viacerých prestížnych cien – Motardovej, Amicovej, Renaudotovej a Cazovej, sa v knižnej eseji z polovice sedemdesiatych rokov vyjadril, že mať v náručí trinásťročného chlapca alebo pätnásťročné dievča – konkrétne použil aj sloveso posséder, ktoré znamená vlastniť i byť posadnutý – je neskutočným senzuálnym zážitkom; vraj po ňom bude všetko ostatné už len „nevýrazné, ťažké, bez chuti“ (Les moins de seize ans, les passions schismatiques, 2005, s. 24). Autor týchto kontroverzných slov ale pred verejnosťou nikdy netajil svoju hebefilnú orientáciu, teda príťažlivosť k osobám v raných štádiách puberty, čo dokazuje jeho tvorba. V takomto prípade nejde z psychiatrického hľadiska naozaj o pedofíliu v exaktnom zmysle, hoci v bežnom, najmä bulvárnom jazyku, dochádza k takejto skratke.

Anomália Goncourtovej ceny

Civilným letom v neobvyklých situáciách patrí v popkultúrnej tvorbe samostatný subžáner špekulatívnej povahy. Napríklad v roku 1961 bola odvysielaná epizóda kultového antologického seriálu Zóna súmraku (The Twilight Zone, 1959 – 1964) od producenta Roda Serlinga, v ktorej musí posádka lietadla na pravidelnej linke medzi Londýnom a New Yorkom riešiť neočakávané problémy s narastajúcou rýchlosťou a stratou rádiového spojenia. Po tejto peripetii nasleduje zauzlenie deja prostredníctvom putovania v čase, o čom svedčí výhľad z kokpitu na kŕmiaceho sa brontosaura. Z podobného naratívu vychádza priam exemplárna novela Langolieri (The Langoliers) zo zbierky Štyri po polnoci (Four Past Midnight, 1990) od Stephena Kinga. Na rozdiel od predchádzajúceho krátkometrážneho scenára s charakteristickým klišé dobovej televízie sa v uvedenej próze rozvíja psychologické rozpoloženie cestujúcich po preniknutí cez dimenzionálnu trhlinu do postupne sa rozpadajúcej alternatívnej skutočnosti. Ďalšou ukážkou by mohol byť i román Anomália (L'anomalie, 2020) od Hervého Le Telliera, ktorý získal prix Goncourt, najprestížnejšiu cenu za frankofónnu literatúru.

Probatio calami Lukáša Cabalu alebo K objavovaniu Ameriky v slovenskej literatúre

Debut Lukáša Cabalu síce porota knižnej ceny Anasoft litera vybrala do desiatky najlepších slovenských próz vydaných v roku 2020, no nakoniec ho neposunula do finálového shortlistu, z ktorého oprávnene vzišla ako laureátka Barbora Hrínová za zbierku poviedok Jednorožce. Pre začínajúceho autora je to, samozrejme, beztak veľký úspech.

Melodramatický brak od exprezidenta Kisku

Debut Andreja Kisku sa nesporne stráca medzi kvantami textov, ktoré bohato produkoval Rudolf Schuster, či už išlo o cestopisy a reportáže, alebo o detektívnu prózu a scenáre pre rozhlas aj televíziu. Na druhej strane sa však môže zdať verejnosti i úsmevné, ak osoby činné vo vysokých politických funkciách v sebe pestujú umelecké vlohy, čo je zrejme spôsobené úzkostlivým budovaním obmedzeného mediálneho imidžu. K takto nastavenému marketingovému obrazu sa ešte pripájajú voličské sympatie a animozity zároveň. No a potom stačí ako príklad z blízkeho okolia spomenúť meno Václava Havla...

Literatúra à la Evelyn

Bezprostredné uvažovanie nad knihou Eklektik Bastard otvára otázku jej generačnej výpovednosti, ktorá vyplýva aj z faktu, že už incipit úvodnej poviedky Metabolizmus sa sústreďuje na postavu „po tridsiatke“ (s. 7). Hoci sa samotná autorka Ivana Gibová verejne vyjadrila, že takýto všeobímajúci zámer nemala, vekovo nielenže patrí do tejto mileniálnej či ypsilonovej kohorty, ale ju i podpichovačne konfrontuje s hodnotovým nastavením a navyše v konkrétnom dobovom časopriestore.