K problematike mytoteoretického objektu. Mýtus - literárny mýtus: literárny mýtizmus

Bežne sa síce pod slovom mýtus rozumie „tradíciou prenášaná predstava ľudí o vzniku sveta“ (KSSJ, 2003, s. 347), prípadne o prírodných „javoch, bohoch, hrdinoch“ (tamtiež) a podobne alebo sa ním dokonca v expresívnom význame označuje „výmysel podávaný ako pravda“ (tamtiež). Napriek tomu sa však jednoznačne pripájame k tvrdeniu Wallacea W. Douglasa (1914 – 1995) v štúdii The Meanings of “Myth” in Modern Criticism (1953) a k ďalším teoretikom mýtu, ktorým sa tento pojem v humanitných a sociálnych či jednoducho kulturálnych vedách zdá byť „väčšmi polemickým než analytickým termínom“ (Meletinskij, 1989, s. 33).

Milo Suchomel: Džez mi dáva najväčšiu slobodu

Milo Suchomel (1976 Poprad) je jednou z najvýznamnejších osobností slovenského džezu. Jeho profesionálny záujem o tento hudobný štýl sa začal formovať počas štúdia na Štátnom konzervatóriu v Žiline (1989 - 1995). Neskôr absolvoval aj Štátne konzervatórium v Bratislave (1997 - 2000) a University of Louisville v Kentucky v Spojených štátoch amerických (2001). Účinkoval v známych formáciách ako Dodo Šošoka and His Family/Friends, Elie Quartet/Quintet, Gustav Brom Big Band, Milo Suchomel Quartet, Swinging Europe, Tatra Quintet či Orchester Pavla Zajačka. Spolupracoval s významnými osobnosťami nielen doma, ale i vo svete. V roku 2001 získal na Jazz Juniors Krakow Festival v Poľsku ocenenie najlepší inštrumentalista a v roku 2004 sa Milo Suchomel Quartet umiestnil na štvrtom mieste zo sedemdesiatich kapiel na medzinárodnej súťaži Hoeilaart International v Belgicku.

Ars Poetica 2007

Združeniu Ars Poetica sa od roku 2003 – kedy začalo svoje aktivity – podarilo získať re­putáciu re­nomovanej inštitúcie, ktorá sprostredkúva kultúre na Slovensku kvalitnú a sofistikovanú umeleckú produkciu mimo komerčného kurzu. Meno tejto organizácie sa stalo známe najmä vďaka rovnomen­nej literárnej udalosti – medzinárodnému festivalu poézie; priestor na ňom však získavajú aj iné druhy umenia ako divadlo, film a hudba či ďalšie kul­túrne akcie – kreatívne eventy, party a wor­kshopy. Popri tom sa združenie venuje i vydavateľskej činnosti; publikuje literárnovedné práce a zbierky básní, v rámci nich aj festivalové zborníky.

Poézia ako pop

Najnovšia publikácia Kamila Peteraja Čo sa šeptá dievčatám nie je len zbierka pies­ňových Textov, básní a sentencií o láske – ako znie jej podtitul –, ale aj fotografií z cyklu Alabastrová Lady. Večná téma ľúbostného napätia a ženstva ako emocionálneho a sexuálneho objektu – hádam od čias „peny a mor­skej vlny“ (Tajomstvo všetkých tajomstiev) – sa teda stáva lajtmotívom tejto knihy. Nie vždy však možno presne označiť, čo je básňou, textom či sentenciou. Takéto žánrové členenie sa zdá byť iba intuitívnym a nepodstatným; vystihuje skôr obsa­hovú ako formálnu stránku autorovej poetiky, ktorá je z tohto hľadiska jednoznačne konzistentná.

K symbióze duše a tela

V porovnaní s básnickým debutom Pálenie včiel (2001) uznaným Cenou Ivana Kraska sa druhá zbierka poézie Jána Gavuru (1975) Každým ránom si (2006) posúva – ako autor sám hovorí – „z pozície jazyka a semiotiky“ k plánu „obsahu, myšlienok a ideí“ (Knižná revue 5/2007). Komunikácia s čitateľom si však naďalej zachováva určitý stupeň apercepčnej ná­ročnosti, hoci badať i jej vedomé oslabovanie, veď už samotný názov publikácie je akousi pa­ralelou ku gnóme – teda formálne simplexným, konvenčným, ba až klišéovitým, no výz­namovo hĺbkovým postihnutím filozofie raison d‘être vychádzajúcej z osobnej intelektuálnej a skúsenostnej bázy.