Sociálna psychologicko-satirická románová trojnovela s prvkami politického trileru

Knihou Naničhodnica pokračuje Jana Juráňová v realizácii svojho dlhodobého autorského programu, vychádzajúceho z feministickej analýzy rodových stereotypov. Spoločenskú konformitu tentokrát narúša intersekcionálne, to znamená, že sa sústreďuje na viacero súbežných faktorov, ktoré prehlbujú diskrimináciu človeka. Protagonistka Ľudmila je nielen žena, no navyše stará – má už cez osemdesiat – a k tomu ešte invalidka na vozíku a čerstvá bezdomovkyňa. Čím viac sa teda znásobujú jej nevýhody z pohľadu väčšiny, tým sa stáva menej viditeľnou, nepotrebnou pre okolie, všímajú si ju iba ak z ľútosti, prípadne keď vzbudzuje nechuť a zavadzia: „z centrálneho príjmu nemocnice musela odísť, lebo babu za okienkom príšerne znervózňovala svojimi igelitkami“ (s. 12).

Vraj surrealizmus pretkaný s históriou

Noémi Bogyó publikovala svoj románový debut Slepé škvrny pôvodne v maďarčine vo vydavateľstve Kalligram a o pár rokov neskôr, už pod značkou Lindeni knižného domu Albatros Media, vyšiel aj v slovenskom preklade, symbolicky – k tridsiatemu výročiu nežnej revolúcie, ktorá tvorí jeho východiskový bod. Napriek tomu, že vznikol v národnostnomenšinovom prostredí, jeho spracovanie sa prirodzene integruje do dejín majoritnej kultúry, lebo neobsahuje príznakové odkazy na lokálne etno-jazykové reálie. Takáto snaha o neutrálnu výpoveď je však niekedy na škodu, keďže skúsenosť jednotlivca zo špecifickej komunity, môže byť oveľa pozoruhodnejšia než tá, ktorá v spoločnosti bežne prevláda. Autorka, samozrejme, nemá povinnosť automaticky reflektovať v diele svoj pôvod, hoci na politickú scénu počas novembrových udalostí vstupovali i tieto záležitosti.

Rozhovor s porotou Anasoft litera 2020: Peter F. 'Rius Jílek

Aká bola pre vás skúsenosť byť v porote ceny Anasoft litera?

V prvom rade ma veľmi potešilo, že som bol oslovený. Úprimne to bola pre mňa veľká česť byť členom poroty najprestížnejšej literárnej ceny na Slovensku. Už som mal možnosť porotcovať v zopár súťažiach venovaných poézii i beletrii, no zameraných hlavne na tvorbu začínajúcich autoriek a autorov. V Anasoft litere sa však hodnotia prozaické texty, ktoré už boli publikované, to znamená, že pravdepodobne prešli očakávaným serióznym vydavateľským procesom. Za pomerne náročné považujem zosúladiť osobný a pracovný život s plánom prečítať v priebehu niekoľkých mesiacov viac ako stovku kníh, pričom po niektorých by som určite ako čitateľ za normálnych okolností nesiahol, ale predsa som nejaký profesionál.

Geopolitické vízie z geopatogénnej zóny

Sivý dym, podľa ktorého je i kniha od Ziemowita Szczereka pomenovaná, sa pomaly rozlieza z východnej Európy do strednej. Tento zvláštny úkaz právom vzbudzuje obavy: ohýba skutočnosť, zahráva sa so zákonmi časopriestoru a v ľuďoch zanecháva vážne psychické traumy, ak vôbec kontakt s ním prežijú. Námet, akoby vystrihnutý z novely Hmla od Stephena Kinga či románu Anihilácia od Jeffa VanderMeera, má však v podaní poľského autora úplne inú úlohu – prvky hororu a vedeckej fantastiky sú iba kulisami pre geopolitickú reportáž o etnickom nacionalizme.

Zlá kniha o zlom Jánošíkovi

Nie je špecifikom slovenskej ľudovej kultúry, keď štatút hrdinu získava osoba mimo zákona. Podobne ako baroková slovesnosť vytvorila z Juraja Jánošíka symbol boja za sociálnu spravodlivosť, aj jeho francúzsky súčasník Cartouche okrádal boháčov a rozdával ich majetok medzi chudobnými vrstvami. Rovnako altruisticky sa podľa anglických balád správal už svetovo najpopulárnejší zbojník Robin Hood na sklonku stredoveku. Skutočný život takýchto banditov však nebol natoľko zásadový.