Anamnéza vedomia podľa Dobrakovovej

Lara z eponymnej poviedky v zbierke Matky a kamionisti od Ivany Dobrakovovej hovorí, že „myšlienky sa hrnú a neviem si s nimi rady“ (s. 109). Tento citát vystihuje i povahu ostatných textov, pre ktoré je charakteristický prúd vedomia ústredných postáv, často až nekontrolovateľný, v podobe defilovania spomienok a zážitkov, príjemných alebo negatívnych, siahajúcich do detstva a dospievania či sa odohrávajúcich v dospelosti. Medzi ne sa zaplietajú neodbytné analýzy seba, vzťahov s ľuďmi a vôbec okolitého sveta. Avšak v týchto vnútorných monológoch drieme hlavne čosi chorobné a nezdravé, a predsa nie také nezvyčajné.

Herbertov odkaz

„Začiatok je moment, keď treba najviac dbať na to, aby sa neporušila rovnováha. To vie každá členka sesterstva Bene Gesserit. Keď teda skúmate Muad’Dibov život, dajte si pozor, aby ste ho správne umiestnili do prúdu času: narodil sa v päťdesiatom siedmom roku imperátora padišacha Šaddáma IV. A predovšetkým si uvedomte, aké miesto sa s ním spája: planéta Arrakis.“ Týmito slovami sa začína vedeckofantastický román Duna, ktorý sa stal kultovým ešte za života svojho autora Franka Herberta.

Básničky pre bratislavské mamičky

V bulvári občas ešte zvyknú spomenúť, že sa kedysi dávno zúčastnila vôbec prvého televízneho reality formátu na Slovensku, ale onen sen stať sa miliónovým dievčaťom šoubiznisu sa jej napokon nenaplnil. S odstupom času sa však presadila presne na opačnej strane, v kultúrno-umeleckom priestore. Reč je, pravdaže, o Mirke Ábelovej, mediálne azda najznámejšej domácej poetke.

Zo slovenského hororu

Publikuje pod pseudonymom Mark E. Pocha a štylizuje sa do roly Charlesa Mansona na českej a slovenskej literárnej scéne. Dá sa však predpokladať, že nie je členom žiadnej nebezpečnej náboženskej sekty a ani potajme nikoho nemučí či nevraždí. Jeho doterajšia tvorba ale potvrdzuje záľubu v hororových subžánroch ako slasher a splatter, čo evokujú už pulpové názvy kníh Krajina kanibalov, Kontakt. Záhuba prichádza z nebies alebo Na Dušičky zomrieš. No román Dom 490 mal byť iný.

Metabarokový Lipcsei

Jeden z atribútov, ktorý by sa dal priradiť k zbierke básní debutanta Ladislava Lipcseia Svätým mečom, je barokovosť. Pravdaže, nie slohovo pôvodná, ale postmileniálna či metamoderná, kde tvar extravagantnej morskej mušle nahradil „slimáčik v tráve“ (s. 84), no stále „smerujúci do nekonečna“ (tamtiež).